17. kapitola
Goliáš.
1 A Filištíni sobrali svoje vojská do boja a shromaždili sa pri Sochu, ktoré patrí Júdovi, a položili sa táborom medzi Sochom a medzi Azékou, v Éfes-dammime. 2 A shromaždili sa aj Saul a synovia Izraelovi a položili sa táborom v doline Éla a zriadili sa do boja proti Filištínom. 3 A Filištíni stáli na svahu vrchu z jednej strany, a Izraeliti stáli na svahu vrchu z druhej strany, a dolina bola medzi nimi. 4 A vyšiel súbojník z vojska Filištínov, ktorému bolo meno Goliáš, z Gátu; vysoký bol šesť lakťov a piaď; 5 na hlave mal medenú prilbu a oblečený bol v šupinatom pancieri, ktorý vážil päť tisíc šeklov medi; 6 na svojich nohách mal medené plechovice a medený štít medzi svojimi plecami, 7 a drevo jeho kopije bolo jako tkáčsky návoj, a hrot jeho kopije vážil šesťsto šeklov železa, a ten, ktorý nosil jeho veľký štít, išiel pred ním. 8 A postaviac sa volal na bojové rady Izraelove a vravel im: Načo ste vyšli postaviť sa do boja? Či nie som ja Filištín a vy služobníci Saulovi? Vyberte si muža, ktorý by sišiel ku mne! 9 Ak bude môcť bojovať so mnou a zabije ma, vtedy vám budeme za sluhov, a jestli ja jeho premôžem a zabijem ho, budete vy nám za sluhov a budete nám slúžiť. 10 A krome toho vravel Filištín: Ja som dnes pohanil vojská Izraelove. Nože mi tedy dajte muža, aby sme sa spolu borili! 11 Keď počul Saul a celý Izrael tie slová Filištína, zľakli sa a báli sa veľmi. 12 A tedy Dávid bol synom muža Efraťana, toho z Betlehema Júdovho, ktorému bolo meno Izai a ktorý mal osem synov. A človek žil za dní Saulových a bol už starý, pošlý vekom medzi ľuďmi. 13 A traja najstarší synovia Izaiho odíduc išli tiež za Saulom do boja. A mená jeho troch synov, ktorí boli odišli do boja, boly: Eliáb, prvorodený, a prvý po ňom Abinadáb a druhý Šamma. 14 Dávid bol najmladší. A teda tí traja najstarší išli za Saulom. 15 A Dávid odchádzaval a vše sa vrátil od Saula zase pásť ovce svojho otca do Betlehema. 16 A Filištín prichádzaval blízko skoro za rána a večer a postavoval sa tak štyridsať dní. Dávid navštívi bratov. Vidí Goliáša.
17 A Izai povedal Dávidovi, svojmu synovi: Nože vezmi pre svojich bratov efu tohoto praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým do tábora za svojimi bratmi. 18 A týchto desať čerstvých syrcov zanesieš veliteľovi ich tisíca a navštíviš svojich bratov a zvieš, ako sa majú, a vezmeš ich záloh. 19 Medzitým Saul aj oni i všetci mužovia Izraelovi boli v doline Éla bojujúc s Filištínmi. 20 Vtedy vstal Dávid skoro ráno a sveriac stádo na strážneho vzal a išiel, tak ako mu prikázal Izai, a prišiel až k vozom a k vojsku, ktoré práve vychádzalo do šíku a kričalo do boja. 21 A postavil sa do šíku Izrael i Filištíni, šík proti šíku. 22 Tu zanechal Dávid veci, ktoré složil so seba, pri tom, ktorý strážil batožinu, a bežal do vojska, pripraveného do boja. A prijdúc ta pýtal sa svojich bratov, ako sa majú? 23 Ale kým on hovoril s nimi, tu hľa, prichádzal hore postredný súbojník, Goliáš Filištínsky menom, z Gátu, z bojovných radov Filištínov a zase hovoril slová jako tamtie, a Dávid to počul. 24 A všetci mužovia Izraelovi, keď uvideli muža, utekali pred ním a báli sa veľmi. Dávid chce ísť proti Goliášovi. Jeho nádej.
25 A mužovia Izraelovi vraveli medzi sebou: Či ste videli muža, ktorý to išiel sem hore? Lebo nato chodí sem hore, aby hanobil Izraela. A preto muža, ktorý by ho zabil, obohatí kráľ veľkým bohatstvom a dá mu svoju dcéru za ženu a učiní dom jeho otca slobodným v Izraelovi. 26 Na to riekol Dávid mužom, ktorí stáli pri ňom, a povedal: Čože sa to učiní mužovi, ktorý zabije tohoto Filištína a sníme pohanu s Izraela? Lebo ktože je ten neobrezaný Filištín, že uvodí pohanu na vojská živého Boha? 27 A ľud mu odpovedal tie isté slová a riekol: Tak sa učiní mužovi, ktorý ho zabije. 28 Ale počul to Eliáb, jeho najstarší brat, keď hovoril s mužmi, a nahneval sa na Dávida a povedal: Prečo si sišiel sem? A na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Ja znám tvoju pýchu a zlobu tvojho srdca, lebo si nato prišiel sem dolu, aby si videl bitku. 29 A Dávid riekol: Čože som teraz urobil? Či mi nebolo rozkázané? 30 A Dávid obrátiac sa od neho k inému, pýtal sa to isté. A ľud mu odpovedal zase tak ako prv. 31 A keď počuli ľudia slová, ktoré hovoril Dávid, oznámili to Saulovi, ktorý ho povolal k sebe. 32 A Dávid riekol Saulovi: Nech sa neľaká srdce človeka pre neho; tvoj služobník pojde a bude bojovať s tým Filištínom. 33 Na to povedal Saul Dávidovi: Nebudeš môcť ísť proti tomu Filištínovi, aby si bojoval s ním, lebo ty si iba mládenček, a on je bojovník od svojej mladosti. 34 Ale Dávid odpovedal Saulovi: Tvoj služobník bol pastierom svojho otca pri drobnom stáde, a keď prišiel lev alebo medveď a niesol preč nejaké dobytča, ovcu alebo kozu, zo stáda, 35 vyšiel som za ním a bil som ho a tak som vytrhol z jeho tlamy. A keď sa oboril na mňa, chytil som ho za jeho bradu a bil som ho dotiaľ, dokiaľ som ho nezabil. 36 I ľva i medveďa zabil tvoj služobník, a ten neobrezaný Filištín bude jako jeden z nich, pretože hanobil vojská živého Boha. 37 A ešte povedal Dávid: Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci ľva a z moci medveďa, on ma vytrhne i z ruky tohoto Filištína. Na to povedal Saul Dávidovi: Iď, a Hospodin bude s tebou: Filištín Goliáš pohŕda Dávidom.
38 Vtedy obliekol Saul Dávida do svojich šiat, dal medenú prilbu na jeho hlavu a dal ho obliecť do panciera. 39 A Dávid si pripásal jeho meč na jeho šaty a chcel ísť, lebo ešte nebol zkúsil. Ale potom riekol Dávid Saulovi: Nemohol by som v tom ísť, lebo som neprivykol na to. A tak to složil Dávid so seba. 40 Ale vzal svoju palicu do svojej ruky a vybral si päť hladkých kameňov z potoka a vložil ich medzi pastierske náčinie, ktoré mal, a do kabely, a svoj prak si vzal do svojej ruky a tak sa blížil k Filištínovi. 41 A išiel aj Filištín a blížil sa pozvoľna Dávidovi, a muž, ktorý niesol jeho veľký štít, išiel pred ním. 42 Keď potom pozrel Filištín a uvidel Dávida, pohŕdol ním, pretože bol iba mládenček, rumenný a krásnej postavy. 43 A Filištín povedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš ku mne s palicami? A Filištín zlorečil Dávidovi svojimi bohmi. 44 A taktiež povedal Filištín Dávidovi: Nože poď ku mne, a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri! 45 Na to riekol Dávid Filištínovi: Ty ideš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina Zástupov, v mene Boha vojsk Izraelových, ktorému si sa rúhal. 46 Dneská ťa vydá Hospodin do mojej ruky, a zabijem ťa a zotnem tvoju hlavu s teba a dnes vydám mŕtve telá tábora Filištínov nebeským vtákom a zemským šelmám, a tak zvedia, celá zem, že má Izrael Boha. 47 A zvie i celé toto shromaždenie, že nie mečom ani kopijou zachraňuje Hospodin, pretože boj je Hospodinov, a vydá vás do našej ruky. Dávid zabije obra Goliáša.
48 A stalo sa, keď potom povstal Filištín, išiel a blížil sa proti Dávidovi, poponáhľal sa Dávid a bežal smerom proti vojsku nepriateľa, oproti Filištínovi. 49 A v tom siahol Dávid svojou rukou do kapsy a vyňal ztade kameň a hodiac ho prakom uderil Filištína do čela tak, že kameň zaviazol do jeho čela, a padol na svoju tvár na zem. 50 A tak premohol Dávid Filištína prakom a kameňom a uderiac Filištína zabil ho, keď aj nemal Dávid v ruke meča. 51 A Dávid pobehol a postavil sa k Filištínovi, vzal jeho meč, vytiahol ho z jeho pošvy a zabil ho a odťal ním jeho hlavu. A keď videli Filištíni, že zomrel ich najsilnejší, utekali. 52 A mužovia Izraelovi a Júdovi povstali, kričali a honili Filištínov až potiaľ, kde prijdeš do doliny, až ku bránam Ekróna. A tak padali ranení z Filištínov po ceste Šáraim a tak až po Gát a až po Ekrón. 53 Keď sa potom navrátili synovia Izraelovi od prenasledovania Filištínov, ktorých tuho stíhali, zrabovali ich tábor. 54 A Dávid vzal hlavu Filištínovu a doniesol ju do Jeruzalema a jeho zbraň složil vo svojom stáne. 55 A keď videl Saul Dávida, keď išiel von proti Filištínovi, povedal Abnerovi, veliteľovi vojska: Čí je ten mládenec, Abner? A Abner odpovedal: Ako že žije tvoja duša, kráľu, neviem. 56 A kráľ povedal: Spýtaj sa ty, čí je to šuhaj. 57 Keď sa potom navracoval Dávid od zabitia Filištína, pojal ho Abner a doviedol ho pred Saula. A hlavu Filištínovu držal vo svojej ruke. 58 A Saul mu povedal: Čí si ty syn, mládenče? A Dávid odpovedal: Syn tvojho služobníka Izaiho Betlehemského.