22. kapitola
Achab sa chystá s Jozafatom na vojnu.
1 A sedeli na pokoji tri roky; nebolo vojny medzi Sýriou a medzi Izraelom. 2 A stalo sa v treťom roku, že prišiel Jozafat, judský kráľ, dolu k izraelskému kráľovi. 3 A izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Či viete, že Rámot Gileád patrí nám? A my mlčíme namiesto toho, aby sme ho vzali z ruky sýrskeho kráľa. 4 Preto povedal Jozafatovi: Či pojdeš so mnou do vojny do Rámot Gileáda? Na to riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone. Falošní proroci Achabovi a Micheáš.
5 Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hospodinovo. 6 A izraelský kráľ shromaždil prorokov, okolo štyristo mužov, a povedal im: Či mám ísť do vojny proti Rámot Gileádu a či nechať tak? A odpovedali: Iď hore, Pán dá do ruky kráľovej. 7 Ale Jozafat riekol: Či nie je tu už proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho? 8 Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muž, skrze ktorého by bolo možno opýtať sa Hospodina, ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobrého, iba zlé, Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat riekol: Nech tak nehovorí kráľ! 9 Vtedy zavolal izraelský kráľ jedného komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu! 10 A izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom, na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi. 11 A Cedekiáš, syn Kenaanov, si bol spravil železné rohy a povedal: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš klať Sýrov, dokiaľ im len neučiníš konca. 12 A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot Gileáda a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruku kráľovej. 13 A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril a vravel: Nože hľa, slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré. 14 Ale Micheáš riekol: Ako že žije Hospodin, že iba to, čo mi povie Hospodin, to budem hovoriť. 15 Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot Gileádu do vojny a či necháme tak? A on mu riekol: Iď hore a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruky kráľovej. 16 A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, že mi nebudeš hovoriť iného, len pravdu v mene Hospodinovom? 17 Vtedy riekol: Videl som všetkého Izraela rozptýleného po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin riekol: Títo nemajú pána, nech sa navrátia každý do svojho domu v pokoji. 18 Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, že mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé? 19 A riekol: Preto počuj slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko nebeské vojsko stálo pri ňom po jeho pravej a po jeho ľavej strane. 20 A Hospodin riekol: Kto oklame Achaba, aby išiel hore a padol v Rámot Gileáda? A keď hovoril jeden to, a druhý hovoril iné, 21 vyšiel von nejaký duch a postaviac sa pred Hospodinom povedal: Ja ho oklamem. A Hospodin mu riekol: Akým spôsobom? 22 A on odpovedal: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. A riekol: Oklameš, aj zmôžeš, vyjdi a učiň tak. 23 A teraz hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov, a Hospodin hovoril proti tebe zlé. 24 Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaanov, a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde-kade odišiel Duch Hospodinov odo mňa, aby hovoril tebe? 25 A Micheáš riekol: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl. 26 A izraelský kráľ povedal: Pojmi Micheáša a zaveď ho zpät k Amonovi, kniežaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu. 27 A povieš: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do žalára a dávajte mu jesť chlieb súženia a vodu súženia, dokiaľ neprijdem v pokoji. 28 Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa. A doložil: Počujte to ľudia, všetci! Achab zomrie vo vojne.
29 A tak odišiel izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, hore do Rámot Gileáda. 30 A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tak sa prestrojil izraelský kráľ a išiel do boja. 31 A sýrsky kráľ prikázal svojim veliteľom vozov, tridsiatim a dvom, a povedal: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným. 32 A stalo sa, keď uvideli velitelia vozov Jozafata, že riekli: Doista je to izraelský kráľ! A uhli sa proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat. 33 A stalo sa, keď uvideli velitelia vozov, že to nie je izraelský kráľ, že sa obrátili preč od neho. 34 Tu nejaký muž natiahol lučište vo svojej prostote, a ranil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal svojmu vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som ťažko nemocný. 35 A keď sa rozmohol boj toho dňa, postavený bol kráľ na voze naproti Sýrom. A zomrel večer a vylial krv z rany do vnútra do voza. 36 Potom, o západe slnka, išiel krik táborom volajúc: Každý do svojho mesta a každý do svojej zeme! 37 A tak zomrel kráľ, a dopravili ho do Samária a pochovali kráľa v Samárii. 38 A keď umývali voz pri rybníku Samárie, lízali psi jeho krv, kým sa tam umývali smilnice, čo sa stalo podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril. 39 A ostatné deje Achabove a všetko to, čo robil, aj o dome zo slonovej kosti, ktorý vystavil, aj o všetkých mestách, ktoré vystavil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 40 A tak ľahol Achab a ležal so svojimi otcami, a kraľoval Achaziáš, jeho syn, miesto neho. Kraľovanie Jozafatovo.
41 A Jozafat, syn Azu, začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku Achaba, izraelského kráľa. 42 Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať a kraľoval dvadsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Šilchiho. 43 A chodil po všetkých cestách Azu, svojho otca, neuhol sa od toho robiac to, čo je dobré v očiach Hospodinových. 44 Len že výšiny neustúpily; ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. 45 A Jozafat uzavrel mier s izraelským kráľom. 46 A ostatné deje Jozafatove a jeho udatnosť, ktorú dokázal, a jako bojoval, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 47 Aj ostatok zasvätených smilstvu, ktorí boli pozostali za dní Azu, jeho otca, odpratal zo zeme. 48 Vtedy nebolo kráľa v Edomsku; spravujúci úradník bol kráľom. 49 A Jozafat si bol nadovážil taršíšskych lodí, aby odišiel do Ofíra po zlato, ale neišiel, lebo lode stroskotaly v Ecion-gábere. 50 Vtedy povedal Achaziáš, syn Achabov, Jozafatovi: Nech idú moji služobníci s tvojimi služobníkmi na lodiach. Ale Jozafat nechcel. 51 A tak ľahol Jozafat a ležal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávida, svojho otca, a kraľoval Jehorám, jeho syn, miesto neho. Achaziáš, robil zlé.
52 Achaziáš, syn Achabov, začal kraľovať nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku Jozafata, judského kráľa, a kraľoval nad Izraelom dva roky. 53 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a chodil po ceste svojho otca a po ceste svojej matere a po ceste Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. 54 A slúžil Bálovi a klaňal sa mu a tak popudzoval Hospodina, Boha Izraelovho, celkom tak, ako robil jeho otec.