Milí čitatelia Biblie z portálu biblia.sk !

Sme Pánu Bohu vďační, keď denne môžeme vidieť, ako cez túto stránku stúpa počet tých, ktorí otvárajú Božie slovo a čerpajú z neho silu na každý deň, alebo ho používajú na štúdium či prípravu kázní. Ďakujeme za každú spätnú väzbu, cez ktorú nám dávate nápady, ako túto stránku vylepšiť, ale aj za slová povzbudenia, že stránka www.biblia.sk je pre vás požehnaním.

Tak, ako už párkrát som si dovolil na tomto mieste poprosiť vás o pomoc a podporu našej práce, chcem tak urobiť aj dnes. Aj keď možno niektorí si pomyslia „už zase otravuje a píše ďalšiu žobračenku“, ako mi pred pár dňami na tieto prosby žartom povedal môj priateľ profesor teológie, ale hneď aj dodal, pokračuj v tom. Robím však len to, čo nám povedal Pán Ježiš, ktorého slova sú zaznamenané v Lukášovi 11,9: „A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“. Je mojou úlohou aj povinnosťou, ako človeka povereného vedením Slovenskej biblickej spoločnosti zabezpečiť jej činnosť, rozvoj a napredovanie pri šírení Božieho slova, preto aj tieto možno „otravné“ moje slová k vám.

Viem, každý z nás máme množstvo výdavkov a rôznych finančných potrieb, či už doma v rodine, ale aj okolo seba (cirkev, zbor, kostol, škola, charita ...) a naše prostriedky sú obmedzené. Avšak prostriedky nášho Nebeského Otca sú neobmedzené. Na stretnutiach s mladými, keď hovoríme o pomoci a charite a padne otázka, kde na to zobrať zvyknem okrem iného povedať: „... o jednu kávu, alebo kolu, či pivo (doplňte si podľa seba čo sa hodí) týždenne menej a zostane ti minimálne 8-10 eur mesačne, ktoré môžu pomôcť iným“. Viem o človeku, ktorý v týždni vynechá jeden obed a stravný lístok dáva sociálne slabým. Nápadov je veľa, len treba chcieť. Tí čo máte akurát, alebo dokonca málo na prežitie a ozaj už nemáte z čoho „ubrať“, modlite sa, aby tí čo majú dostatok neváhali s pomocou a dali aj za vás. Vy čo máte dostatok, nezabúdajte, že je to len z Božej milosti a pomôžte prispieť aj za tých, čo sa za vás modlia. Sme len správcovia toho čo nám Boh zveril a je na nás ako pozorne budeme počúvať Jeho hlas cez Ducha svätého, kde potrebuje tieto nám zverené prostriedky umiestniť, pričom nezabúdajme na slová Písma uvedené v 1Pt 4,10: „Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“.

Túto stránku biblia.sk navštívi ročne cca 150 000 jedinečných návštevníkov, na čo som pred časom humorne reagoval slovami, že keby každý používateľ dal len euro za rok, mali by sme pokryté ročné náklady potrebné na činnosť biblickej spoločnosti. Za prvých 10 mesiacov tohto roku nám prispelo priamo na účet 99 darcov (ďakujeme), z ktorých je 21 pravidelných mesačných prispievateľov. Pravidelní mesačný prispievatelia nám vytvárajú priestor veci lepšie plánovať a predpokladať s akými prostriedkami môžeme počítať, či už na prevádzku, alebo na ďalšie vydavateľské tituly. Sme vďační za každý príspevok či je veľký alebo malý, každý je pre nás záväzkom a zároveň povzbudením pokračovať v nastúpenej ceste. Okrem vašich priamych príspevkov na účet, možno si ani neuvedomujete, ale môžete nás podporiť aj kúpou kníh, ktoré si objednáte cez náš eshop.biblia.sk, kde v súčasnosti môžeme z Božej milosti vám ponúknuť až 1200 druhov aktívnych titulov Biblií a duchovnej literatúry.

Slovenská biblická spoločnosť je tu 31 rokov a svojou činnosťou pomáha šíriť Božie slovo nielen v písanej, ale aj digitálnej a audio forme. Pomôžte nám pokračovať v tejto práci na Božom diele a staňte sa jej súčasťou cez váš príspevok, „Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2Kor 9,7).

Za každý dar úprimné Pán Boh zaplať.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Chcem darovať

21. kapitola

Achab vezme Nábotovu vinicu.

1 A po tých udalostiach stalo sa toto. Nábot Jizreelský mal vinicu, ktorá bola v Jizreele vedľa paláca Achaba, kráľa Samárie.
2 A Achab hovoril Nábotovi a riekol: Daj mi svoju vinicu a bude mi zahradou na zeleniny, lebo je blízko vedľa môjho domu, a dám ti za ňu lepšiu vinicu, ako je tá. Alebo ak sa ti ľúbi, dám ti za ňu peňazí, koľko je hodna. 3 Ale Nábot riekol Achabovi: Od toho nech ma zachová Hospodin, aby som dal tebe dedičstvo svojich otcov! 4 Vtedy prišiel Achab do svojho domu, namrzený a nahnevaný pre slovo, ktoré mu hovoril Nábot Jizreelský, vraj nedám ti dedičstva svojich otcov. A ľahnúc si na svoju posteľ odvrátil svoju tvár a nejedol chleba. 5 V tom prišla k nemu Jezábeľ, jeho žena, a hovorila mu: Prečo je tvoj duch namrzený, a neješ chleba? 6 A hovoril jej a povedal: Preto, lebo som hovoril Nábotovi Jizreelskému a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti ľúbi, dám ti za ňu inú vinicu. Ale on odpovedal: Nedám ti svojej vinice. 7 Na to mu riekla Jezábeľ, jeho žena: A ty teraz vykonávaš kráľovskú moc nad Izraelom? Vstaň pojedz chlieb a buď dobrej vôle. Ja ti dám vinicu Nábota Jizreelského. 8 A napísala list v mene Achabovom a zapečatila jeho pečaťou a poslala list starším a popredným, ktorí boli v jeho meste, a ktorí bývali s Nábotom. 9 A v liste napísala nasledovne: Vyhláste pôst a posaďte Nábota na prvé miesto ľudu. 10 A posaďte dvoch mužov, synov beliála, naproti nemu, ktorí budú svedčiť na neho povediac: Zlorečil si Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a ukameňujte, aby zomrel. 11 A mužovia jeho mesta, starší a poprední, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im rozkázala Jezábeľ, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. 12 Vyhlásili pôst a posadili Nábota na predné miesto ľudu. 13 Potom prišli dvaja mužovia, synovia beliála, a posadili sa naproti nemu. A tí mužovia beliála svedčili na neho, na Nábota, pred ľudom a riekli: Nábot zlorečil Bohu i kráľovi! A vyviedli ho von za mesto a uhádzali ho kamením, až i zomrel. 14 Potom poslali k Jezábeli zprávu: Nábot je ukameňovaný a zomrel. 15 A stalo sa, keď počula Jezábeľ, že je Nábot ukameňovaný a že zomrel, že povedala Jezábeľ Achabovi: Vstaň, vezmi do vlastníctva vinicu Nábota Jizreelského, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nábot už nežije, ale zomrel. 16 A keď počul Achab, že zomrel Nábot, vstal Achab, aby odišiel dolu do vinice Nábota Jizreelského, aby ju prevzal do vlastníctva.

Eliáš predpovedá Achabovi súd Boží.

17 Vtedy stalo sa slovo Hospodinovo k Eliášovi Tišbänskému povediac:
18 Vstaň, idi dolu vústrety Achabovi, izraelskému kráľovi, ktorý býva v Samárii, hľa, je vo vinici Nábotovej, do ktorej sišiel, aby ju prevzal do vlastníctva. 19 A budeš mu hovoriť a povieš: Takto hovorí Hospodin: Zavraždil si? A či vezmeš aj do vlastníctva? A ešte mu budeš hovoriť a povieš: Takto hovorí Hospodin: Na mieste, na ktorom psi lízali krv Nábotovu psi budú lízať i tvoju krv. 20 Na to povedal Achab Eliášovi: Či si ma našiel, môj nepriateľu? A riekol: Našiel, pretože si sa predal robiť to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 21 Hľa, uvediem na teba zlé a odpracem po tebe a vyplienim Achabovi močiaceho na stenu, a to zavretého i opusteného, v Izraelovi. 22 A dám, aby bol tvoj dom ako dom Jeroboáma, syna Nebátovho a jako dom Bášu, syna Achiášovho, pre popudzovanie, ktorým si ma popudzoval, a spôsobil si to, aby hrešil Izrael. 23 Aj o Jezábeli hovoril Hospodin a riekol: Psi budú žrať Jezábeľ medzi múrami Jizreela. 24 Toho, kto zomrie Achabovi v meste, budú žrať psi, a toho, kto zomrie na poli, budú žrať nebeskí vtáci. 25 Len že nebolo takého jako Achab, ktorý sa predal robiť to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ktorého zvádzala Jezábeľ, jeho žena. 26 A páchal veľkú ohavnosť chodiac za ukydanými bohy celkom tak, ako robili Amoreji, ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových.

Pokánie Achabovo.

27 A stalo sa, keď počul Achab tie slová, že roztrhol svoje rúcho a vzal smútočnú vrecovinu na svoje telo a postil sa, líhal na vrecovine a chodil krotký.
28 Vtedy sa stalo slovo Hospodinovo k Eliášovi Tišbänskému povediac: 29 Či si videl, že sa ponížil Achab predo mnou? Pretože sa ponížil pred mojou tvárou, neuvediem toho zlého za jeho dní; za dní jeho syna uvediem to zlé na jeho dom.