4. kapitola

Naučenia, ako majú žiť, mravne, sväte.

1 A tak ostatne, bratia, prosíme vás a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste v tom, ako ste prijali od nás, ako sa máte chovať a ľúbiť sa Bohu, jako sa aj chováte, aby ste v tom ešte väčšmi hojneli.
2 Lebo viete, ktoré príkazy sme vám dali skrze Pána Ježiša. 3 Lebo to je vôľa Božia - vaše posvätenie, aby ste sa zdŕžali od smilstva, 4 aby jeden každý z vás vedel zaobchodiť so svojou nádobou v posvätení a v česti, 5 nie v náruživosti žiadosti jako aj pohania, ktorí neznajú Boha, 6 aby neprekračoval a nekoristil vo veci svojho brata, pretože je Pán pomstiteľom všetkého toho, jako sme vám už aj prv povedali a osvedčili. 7 Lebo nepovolal nás Bôh nato, aby sme žili v nečistote, ale v posvätení. 8 Preto v tedy, kto opovrhuje, neopovrhuje človekom, ale Bohom, ktorý aj dáva svojho Svätého Ducha do nás. 9 A o bratskej láske vám netreba písať, lebo vy ste sami vyučení od Boha, aby ste sa milovali navzájom. 10 Lebo to aj činíte všetkým bratom v celej Macedonii. Ale vás napomíname, bratia, aby ste v tom ešte viac hojneli. 11 A snažte sa všemožne byť ticho a konať svoje a pracovať svojimi vlastnými rukami, tak ako sme vám prikázali, 12 aby ste sa chovali slušne pred tými, ktorí sú vonku, a nepotrebovali nikoho.

O mŕtvych, o vzkriesení a o príchode Pánovom.

13 Ale nechceme, bratia, aby ste nevedeli o tých, ktorí zosnuli, aby ste sa nermútili jako aj ostatní, ktorí nemajú nádeje.
14 Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Bôh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. 15 Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. 16 Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou sostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; 17 potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom. 18 Takže sa potešujte navzájom týmito slovami.