Dve percentá (2 %)

16. kapitola

Vyliatie zo sedem čiaš; nasledovalo: vredy, more v krv, rieky v krv, páľa slnca.

1 A počul som z chrámu veľký hlas, ktorý hovoril siedmim anjelom: Iďte a vylejte sedem čiaš hnevu Božieho na zem!
2 Vtedy odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem. A vyhodil sa odporný a zlý vred na ľuďoch, ktorí mali znamenie šelmy, a na tých, ktorí sa klaňali jej obrazu. 3 A druhý anjel vylial svoju čašu na more, a obrátilo sa na krv, ako krv mŕtveho, a zomrela každá duša živá, ktorá bola v mori. 4 A tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd, a obrátily sa na krv. 5 A počul som anjela vôd, ktorý hovoril: Spravedlivý si, ó, Pane, ktorý si a ktorý si bol, ten svätý, že si to usúdil; 6 lebo krv svätých a prorokov vylievali, a krv si im dal piť, lebo sú hodni. 7 A počul som iného z oltára, ktorý hovoril: Áno, Pane, všemohúci Bože, pravdivé a spravedlivé sú tvoje súdy. 8 A štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnce, a bolo mu dané upáliť ľudí ohňom. 9 A pálení boli ľudia veľkou páľou a rúhali sa menu Boha, ktorý má moc nad tými ranami, a neučinili pokánia, aby mu boli dali slávu.

Zatmenie kráľovstva šelmy. Kúsali si jazyky, ale nečinili pokánia. Eufrat sa vysušil na cestu kráľom.

10 A piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy, a jej kráľovstvo stalo sa zatemneným. A kúsali si jazyky od bolesti
11 a rúhali sa Bohu neba od svojich bolestí a od svojich vredov, ale neučinili pokánia zo svojich skutkov. 12 A šiesty anjel vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrates, a vyschla jej voda, aby sa prihotovila cesta kráľom od východu slnca.

Duchovia, podobní žabám.

13 A videl som, že sa zjavili z úst draka a z úst šelmy a z úst falošného proroka traja nečistí duchovia, podobní žabám,
14 lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia divy a ktorí vychádzajú ku kráľom zeme a celého sveta, aby ich shromaždili do boja toho veľkého dňa všemohúceho Boha. 15 Hľa, prijdem ako zlodej! Blahoslavený, kto bdeje a ostríha svoje rúcho, aby nechodil nahý, a aby nevideli jeho hanby. 16 A shromaždili ich na miesto, ktoré sa volá hebrejsky Harmageddon.

Čaša, vyliata na povetrie; nesmierne zemetrasenie; veľké mesto sa roztrhne; Babylon prijde na pamäť. Ľadovec.

17 A siedmy anjel vylial svoju čašu na povetrie, a vyšiel veľký hlas z nebeského chrámu od trónu a povedal: Stalo sa!
18 A povstaly hlasy a hromy a blesky, a povstalo veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, odkedy je človek na zemi, tak nesmierne veľkého zemetrasenia. 19 A to veľké mesto sa roztrhlo na tri čiastky, a mestá národov padly. I veľký Babylon prišiel na pamäť pred Bohom, aby mu dal pohár vína prchlivosti svojho hnevu. 20 A zmizly všetky ostrovy, a vrchy sa nenašly. 21 A na ľudí padal z neba veľký ľadovec ako centy. A ľudia sa rúhali Bohu pre ranu ľadovca, lebo bola veľmi veliká.