10. kapitola
Anjel, stojaci na zemi a na mori. Ján nesmel písať. Už nebude času.
1A videl som iného anjela silného, sostupujúceho z neba, odiateho oblakom, a na jeho hlave bola dúha, a jeho tvár bola jako slnce, a jeho nohy jako ohnivé stĺpy, 2a vo svojej ruke mal otvorenú knižku. A svoju pravú nohu položil na more a ľavú na zem 3a skríkol velikým hlasom, ako keď reve lev. A keď skríkol, prehovorilo sedem hromov svoje hlasy. 4A keď dohovorilo sedem hromov svoje hlasy, chcel som písať. Ale som počul hlas z neba, ktorý mi hovoril: Zapečať to, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš toho! 5A anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, pozdvihol svoju pravú ruku k nebu 6a prisahal na živého na veky vekov, ktorý stvoril nebo i to, čo je v ňom, a zem i to, čo je na nej, a more i to, čo je v ňom, že už viac nebude času, 7ale vo dňoch hlasu siedmeho anjela, keď bude trúbiť, dokoná sa tajomstvo Božie, ako to zvestoval svojim sluhom prorokom. Ján dostane rozkaz zjesť knihu. 8A hlas, ktorý som bol počul z neba, zase hovoril so mnou a povedal: Iď a vezmi otvorenú knižku, ktorá je v ruke anjela, ktorý stojí na mori a na zemi. 9Vtedy som odišiel k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. A on mi povedal: Vezmi a zjedz ju, a spôsobí ti horkosť v bruchu, ale v tvojich ústach bude sladká jako med. 10A vzal som knižku z ruky anjela a zjedol som ju, a bola v mojich ústach sladká jako med, ale keď som ju zjedol, zhorklo moje brucho. 11A povedal mi: Musíš zase prorokovať proti ľuďom a národom a jazykom a mnohým kráľom.