7. kapitola
Pravý pôst
1 A bolo štvrtého roku kráľa Dária, že sa stalo slovo Hospodinovo k Zachariášovi štvrtého dňa, deviateho mesiaca, mesiaca kisleva. 2 Vtedy poslal Bét-el Šarecera a Regem-melecha i svojich mužov modliť sa pred tvárou Hospodinovou a upokojiť ju 3 a aby povedali kňazom, ktorí boli pre dom Hospodina Zástupov, a prorokom: Či mám plakať piateho mesiaca zdržujúc sa nazarejsky, jako som činil toto už toľko rokov? 4 A stalo sa slovo Hospodina Zástupov ku mne povediac: 5 Povedz všetkému ľudu zeme i kňazom a vrav: Keď ste sa postievali a smútili ste piateho a siedmeho mesiaca, a to už sedemdesiat rokov, či ste sa to azda mne postili? 6 Alebo keď jete a keď pijete, či to nejete vy a nepijete vy? 7 Či tu nejde o slová, ktoré hlásal Hospodin skrze drievnych prorokov, keď ešte bol Jeruzalem obývaný a mal pokoj i jeho mestá vôkol neho, a keď tak býval i juh i rovina? 8 A stalo sa slovo Hospodinovo k Zachariášovi povediac: 9 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Súďte súd podľa pravdy a majte milosrdenstvo a zľutovanie; to čiňte každý so svojím bratom. 10 A neutiskujte vdovy a siroty, pohostína a chudobného a nemyslite nikto zlého na svojho brata vo svojom srdci. 11 Avšak nechceli pozorovať ušami, ale dali spurné plece a obťažili svoje uši, aby nepočuli; 12 urobili svoje srdce jako hrot diamantu, aby nepočuli zákona ani slov, ktoré posielal Hospodin Zástupov svojím Duchom skrze drievnych prorokov, a preto povstal veľký hnev, vyšlý od Hospodina Zástupov. 13 A stalo sa, že jako keď on volal, a oni nepočuli, tak potom, oni volali, ale som nepočul, hovorí Hospodin Zástupov. 14 A rozptýlil som ich víchricou na všetky národy, ktorých neznali, a zem spustla po nich, takže nebolo toho, kto by bol prešiel cez ňu alebo sa vrátil, a tak obrátili rozkošnú a žiadúcnu zem na púšť.