69. kapitola

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalie. Dávidov. 2 Zachráň ma, Bože, lebo mi došly vody až po dušu. 3 Hrúžam sa v hlbokom bahne, a nieto na čom zastať. Vošiel som do hlbín vôd, a zalial ma valiaci sa prúd. 4 Ustal som od svojho volania; moje hrdlo vyschlo; moje oči zomdlely, kým očakávam na svojho Boha. 5 Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmocneli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lživí nepriatelia. Čoho som neulúpil, mám potom vrátiť. 6 Bože, ty znáš môj nerozum, a moje previnenia nie sú skryté pred tebou. 7 Nech sa nehanbia pre mňa tí, ktorí očakávajú na teba, Pane, Hospodine Zástupov; nech sa nestydia mojou vinou tí, ktorí ťa hľadajú, ó, Bože Izraelov! 8 Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár. 9 Cudzím som sa stal svojim bratom a neznámym svojej matky synom. 10 Lebo ma zožiera horlivosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba padly na mňa. 11 Ak plačem trápiac pôstom svoju dušu, je mi to na potupu. 12 A keď miesto rúcha beriem na seba smútočné vrece, vtedy som im porekadlom. 13 Zlé hovoria o mne tí, ktorí sedia v bráne, a pesničkou k hudbe som tým, ktorí pijú opojný nápoj. 14 Ale ja k tebe odosielam svoju modlitbu, Hospodine; nech je to príjemný čas; Bože, pre mnohú svoju milosť ozvi sa mi, pre vernosť svojho spasenia. 15 Vytrhni ma z blata, aby som sa nepohrúžil! Nech som vytrhnutý od tých, ktorí ma nenávidia, a z hlbokostí vôd. 16 Nech ma nezaleje valiaci sa prúd vody, nech ma nepohltí hlbina, a nech nezavrie jama nado mnou svojich úst! 17 Ozvi sa mi, Hospodine, lebo je dobrá tvoja milosť. Podľa množstva svojho milosrdenstva pohliadni na mňa! 18 A neskrývaj svojej tvári pred svojím služobníkom, lebo mi je úzko. Rýchle sa mi ohlás. 19 Priblíž sa mojej duši; vyprosti ju! Vykúp ma pre mojich nepriateľov! 20 Ty znáš moje pohanenie, moju hanbu a môj stud; pred tebou sú všetci moji protivníci. 21 Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich. 22 Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom. 23 Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému životu bezstarostnému smečkou. 24 Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátily od bremena. 25 Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu! 26 Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch; 27 lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených. 28 Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti. 29 Nech sú vytretí z knihy života a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými! 30 A ja, keď aj som biedny a sovrený bolesťou, tvoje spasenie, Bože, ma vyvýši. 31 Budem chváliť meno Božie piesňou a zvelebovať ho budem vďakou. 32 A to bude príjemnejšie Hospodinovi ako vôl, ako rohatý junec s rozdeleným kopytom. 33 Keď to uvidia biedni, budú sa radovať, a vám, ktorí hľadáte Boha, ožije vaše srdce. 34 Lebo Hospodin počuje chudobných a neopovrhuje svojimi väzňami. 35 Nech ho chvália nebesia i zem, moria i všetko, čo sa hemží v nich. 36 Pretože Bôh zachráni Sion a vystaví mestá Judska, a budú tam bývať, a ňou, zemou, budú vládnuť dedične. 37 A semeno jeho služobníkov ju zdedia, a tí, ktorí milujú jeho meno, budú bývať v nej.