2. kapitola
2. ŽALM
1Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci? 2Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria: 3Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy. 4Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva. 5Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie: 6Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti. 7Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil. 8Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme. 9Roztlčieš ich železným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara. 10A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme! 11Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením. 12Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.