142. kapitola
142. ŽALM
1Vyučujúci Dávidov, keď bol v jaskyni. Modlitba. 2Volám na Hospodina a kričím. Volám na Hospodina a pokorne sa modlím. 3Vylievam pred ním svoju žiaľbu; oznamujem pred ním svoje súženie. 4Keď nyje môj duch vo mne, ty znáš môj chodník; na ceste, ktorou idem, mi ukryli osídlo. 5Pozri napravo a vidz! Nemám nikoho, kto by ma poznal. Zahynulo mne útočište; nieto nikoho, kto by sa pýtal po mojej duši. 6Kričím na teba, Hospodine, hovorím: Ty si mojím útočišťom, mojím dielom v zemi živých. 7Pozoruj ušima na moje volanie, lebo som veľmi zomdlený. Vytrhni ma z moci tých, ktorí ma prenasledujú, lebo sú mocnejší odo mňa. 8Vyveď moju dušu zo žalára, aby som oslavoval tvoje meno. Spravedliví ma obstúpia, keď mi dobre učiníš.