12. kapitola
1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ôsma... Žalm Dávidov. 2 Zachráň, ó, Hospodine, lebo je koniec bohabojnému; vymizli verní zpomedzi synov človeka. 3 Márnosť hovoria každý so svojím blížnym; majú lichotné rty; hovoria dvojitým srdcom. 4 Ó, bárs by vykorenil Hospodin každé rty lichotné i každý jazyk, ktorý hovorí veľké veci pyšné. 5 Lebo hovoria: Premôžeme svojím jazykom; máme so sebou svoje rty; ktože je naším pánom? 6 Pre útisk biednych, pre vzdychanie chudobných teraz už povstanem, hovorí Hospodin; zachránim toho, na koho bezbožník pyšne fúka. 7 Slová Hospodinove sú čisté slová, sú jako striebro, prepálené v topičskom kotle z hliny, prečistené sedem ráz. 8 Ty, Hospodine, ich ostrežieš; zachováš ho od tohoto pokolenia až na veky. 9 Všade vôkol obchádzajú bezbožníci, hneď ako sa dvíha nešľachetnosť synov človeka.