10. kapitola
10. ŽALM
1Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súženia? 2V pýche bezbožného ohnive prenasledujú biedneho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vymýšľajú! 3Lebo sa honosí bezbožník nad dosiahnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hospodina. 4Bezbožník podľa vysokosti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všetka jeho myseľ je, že niet Boha. 5Jeho cesty sú zdarné každého času. Podľa jeho mienky sú tvoje súdy vysoko od neho; pyšne fúka na všetkých svojich nepriateľov. 6Hovorí vo svojom srdci: Nepohnem sa z pokolenia na pokolenie, pretože neprijdem do zlého. 7Jeho ústa sú plné kliatby, lesti a úžerného útisku; pod jeho jazykom je trápenie a márnosť. 8Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v úkrytoch vraždí nevinného. Jeho oči striehnu bezmocného. 9Úkladí v skrýši jako lev vo svojej peleši: čihá, aby uchvatol biedneho; uchvatne biedneho vtiahnuc ho do svojej siete. 10Čupí a krčí sa, a padne do jeho moci množstvo biednych. 11Hovorí vo svojom srdci: Zabudol silný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť. 12Povstaň, ó, Hospodine, silný Bože, pozdvihni svoju ruku; nezabudni na ponížených! 13Prečo má bezbožník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srdci, že nebudeš vyhľadávať!? 14Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zármutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bezmocný; sirote si ty spomocníkom. 15Polám rameno bezbožníka a vyhľadaj bezbožnosť zlostníka, až viacej nenajdeš. 16Hospodin je Kráľom na večné veky; pohania vyhynú z jeho zeme. 17Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hospodine; posilňuješ ich srdce a nakláňaš k nim svoje ucho, 18aby si súdil sirotu a potlačeného, aby viac nestrašil smrteľný človek zo zeme.