6. kapitola
Rozhovor s dcérami Jeruzalema.
1 Kam išiel tvoj milý, ó, ty najkrásnejšia medzi ženami? Kam sa obrátil tvoj milý? A budeme ho hľadať s tebou. 2 Môj milý sostúpil do svojej zahrady, k záhonom vonín, aby pásol v zahradách a aby trhal ľalie. 3 Ja som svojho milého, a môj milý je môj, ktorý pasie medzi ľaliami. Krásy Nevesty, cirkvi, čistá jako slnce.
4 Krásna si ty, moja priateľko, jako mesto Tirca, pekná jako Jeruzalem, strašná jako voje s práporami. 5 Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma vzrušujú; tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda; 6 tvoje zuby jako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila, 7 jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja. 8 Šesťdesiat ich je kráľovien a osemdesiat ženín, a mladiciam neni počtu; 9 ale iba jedna je moja holubica, moja bezvadná, jediná svojej matky, vyvolená tej, ktorá ju porodila. Videly ju dcéry a blahoslavily ju, kráľovny a ženiny, a chválily ju. 10 Kto je to tá, ktorá vyzerá jako ranná zora, krásna jako mesiac, čistá jako slnce, strašná jako voje s práporami? 11 Sišla som do orechovej zahrady pozrieť ovocie údolia, pozrieť, či kvitne vinič, či kvitnú granátové jablone. 12 Nevedela som, len keď ma presadila moja duša medzi vozy môjho kniežatského ľudu.