4. kapitola
Kristus o kráse svojej Nevesty, ústa, oči, údy, všetko na nej krásne, keď si ju pripravil.
1Hľa, krásna si, moja priateľko, hľa, či si len krásna! Tvoje oči holubice zpod tvojho závoja, tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda; 2tvoje zuby jako stádo strihaných oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila; 3tvoje rty sú jako šarlátový povrázok, dvakrát farbený, a tvoje ústa krásne, jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja; 4tvoje hrdlo jako veža Dávidova, vystavená za zbrojáreň: tisíc štítov visí na nej, všetky veľké štíty junákov; 5dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny, ktoré sa pasú medzi ľaliami. 6Dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene, odídem k vrchu myrrhy a k vŕšku kadiva. 7Celá si krásna, moja priateľko, a nie je na tebe vady. 8So mnou s Libanona, nevesto, so mnou s Libanona prijdeš; budeš sa dívať z vrchola vrchu Amány, s vrchola vrchu Šeníra a Hermona, s peleší ľvov, s vrchov pardov. 9Jala si moje srdce, moja sestro, nevesto, jala si moje srdce jedným svojím okom, jedným nákrčníkom svojeho hrdla. 10Jaká krásna je tvoja ľúbosť, moja sestro, nevesto! O koľko lepšia tvoja ľúbosť ako víno a vôňa tvojich mastí nad všetky voniny! 11Tvoje rty kvapkajú najčistejším medom, nevesto; med a mlieko pod tvojím jazykom a vôňa tvojeho rúcha jako vôňa Libanona. 12Zahrada, zamknutá na závoru, moja sestra, nevesta, zamknutý srub, zapečatená studňa. 13Tvoje výhonky rajskou zahradou granátových jabloní so skvostným ovocím, s cypry a s nardami, 14nardu a šafranu, voňavej trsti a škorice s každým stromovím, vydávajúcim kadivo, myrrhy a aloe so všetkými najvýbornejšími vecami voňavými. 15Oj, ty prameňu zahrád, studňo živých vôd a tečúcich s Libanona! 16Zobuď sa, severu, a prijdi, juhu, prevej moju zahradu, nech tečú jej voniny, aby prišiel môj milý do svojej zahrady a jedol svoje skvostné ovocie.