2. kapitola
Ruža Sárona, ľalia údolí, cirkev, v objatí svojho nebeského Ženícha.
1 Ja som ružou Sárona, ľaliou údolí. 2 Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami. 3 Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu. 4 Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska. 5 Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky. 6 Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma. 7 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela. Podobný mladému jeleňu volá svoju milú, cirkev, prostred kvetov a vtáčieho spevu.
8 Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch. 9 Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu. 10 Môj milý sa ozval a povedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď! 11 Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, už prešla. 12 Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi. 13 Fík už do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Nože tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď! 14 Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna. 15 Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete. 16 Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami, 17 dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďže podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera.