27. kapitola
Pavel nastúpi cestu do Ríma. Búrka na mori.
1 A keď bolo usúdené, že sa máme odplaviť do Itálie, oddali Pavla i niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z pluku jeho veličenstva. 2 A keď sme vyšli na adramytenskú loď majúc sa plaviť na miesta popri Ázii, odplavili sme sa, a bol s nami Aristarch, Macedonec z Tesaloniky. 3 A na druhý deň sme sa doplavili do Sidona. A keďže Július láskave zaobchádzal s Pavlom, dovolil mu ísť k priateľom, aby sa postarali o neho. 4 A keď sme sa odtiaľ pustili, plavili sme sa popod Cyprus, pretože sme mali vetry proti sebe. 5 A tak preplaviac sa morom popri Cilícii a Pamfýlii prišli sme do Myry v Lycii. 6 Tam našiel stotník alexandrínsku loď, ktorá sa plavila do Itálie, a vlodil nás do nej. 7 A keď sme sa už mnoho dní pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knídu, a že nás ta nepripustil vietor, podplavili sme sa pod Krétu popri Salmóne. 8 A keď sme sa potom, aj to len s veľkou ťažkosťou, preplavili popri nej, prišli sme na jakési miesto, zvané Krásny prístav, blízko ktorého miesta bolo mesto Lasea. 9 A keď bolo prešlo hodne času, a plavba už bola nebezpečná, pretože už bol pominul aj pôst, napomínal Pavel 10 a hovoril im: Mužovia, vidím, že plavba bude spojená s trudom a s veľkou stratou nie len nákladu a lode, ale aj našich životov. 11 Ale stotník viacej veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavel. 12 A pretože bol prístav nepríhodný na prezimovanie, väčšina z nich sa uradila odplaviť sa aj odtiaľ, ak by sa len vraj mohli nejako dostať do Fénixu a tam prezimovať. To je prístav na Kréte, ktorý hľadí smerom juhozápadného a severozápadného vetra. 13 A keď začal podúvať vietor od poludnia, domnievali sa, že už držia, čo si boli umienili, vytiahli tedy kotvy a plavili sa bližšie popri Kréte. 14 Ale po krátkom čase uderil na ňu búrlivý vietor, zvaný Euroklydon. 15 A keď bola loď zachvátená a nemohla čeliť vetru, popustili sme a nieslo nás. 16 A podbehnúc pod nejaký ostrôvok, zvaný Klauda, sotva sme mohli zvládať čln, 17 ktorý keď vytiahli, používali pomocí podpasujúc loď. A bojac sa, aby nenarazili na piesočinu Syrtu, spustili plachtu a tak sa niesli. 18 A keď len víchor veľmi zmietal nami, na druhý deň vyhadzovali náklad 19 a na tretí vlastnými rukami povyhadzovali náradie lode. 20 A keď sa len za viacej dní neukazovaly ani slnce ani hviezdy, a že stále doliehal veľký nečas napokon bola vzatá všetka nádej, že by sme mohli byť zachránení. Pavel hovorí, že mali prijať jeho radu; teší, že nikto nezahynie.
21 Potom po mnohom hladovaní zastal si Pavel v ich strede a povedal: Mali ste ma poslúchnuť, mužovia, a nepúšťať sa s Kréty a usporiť si toto trápenie a tú ztratu. 22 A čo do teraz, napomínam vás, aby ste sa nebáli, lebo niktorý z vás neprijde o život, iba čo loď zahynie. 23 Lebo tejto noci sa postavil vedľa mňa anjel Boha, ktorého som a ktorému i slúžim, 24 a povedal: Neboj sa, Pavle, musíš stáť pred cisárom, a hľa, Bôh ti daroval všetkých tých, ktorí sa plavia s tebou. 25 Preto, mužovia, nebojte sa, lebo verím Bohu, že bude tak, ako mi bolo hovorené. 26 Ale musíme naraziť na jakýsi ostrov. 27 A keď prišla štrnásta noc, a my sme boli sem a ta zmietaní na Adriatickom mori, okolo polnoci domnievali sa plavci, že sa k nim blíži jakási zem. 28 A spustiac olovnicu našli hĺbky dvadsať siah. A keď sa odplavili kúsok ďalej a zase spustili olovo, našli pätnásť siah. 29 A bojac sa, aby sme nejako nenarazili na úskalie, spustili so zadu lode štyri kotvy a priali si, aby bol deň. 30 A keď hľadali lodníci spôsob, ako utiecť z lode, a spustili čln do mora, pod zámienkou, že s predu lode spustia kotvy, 31 povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, vy nemôžete byť zachránení. 32 Vtedy poodtínali vojaci povrazy člna a dali mu padnúť do mora. 33 A do toho času, kým sa malo dniť, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli, a povedal: Je tomu dnes štrnásty deň, čo očakávate hladní a nejete ničoho. 34 Preto vás prosím, žeby ste si zajedli, lebo to je na vašu vlastnú záchranu, lebo vám niktorému ani vlas s hlavy nezhynie. 35 A keď to povedal a vzal chlieb, poďakoval Bohu pred všetkými a odlomil a začal jesť. 36 A keď sa tak všetci rozveselili, zajedli si aj oni. 37 A bolo nás všetkých duší na lodi dvesto sedemdesiatšesť. 38 A keď sa nasýtili pokrmu, ľahčili loď vyhadzujúc zbožie do mora. Loď narazí a zaviazne.
39 A keď bol deň, nepoznali zeme, ale spozorovali jakúsi zátoku, ktorá mala prístupný breh, a uradili sa, že, ak im bude možné, k nemu doženú loď. 40 A povyťahujúc kotvy dookola pustili sa do mora a zároveň popustili i viazadlá vesiel a vyzdvihnúc vetru prednú plachtu kärovali k brehu. 41 Ale že sa dostali na miesto, kde splývajú dve moria, dali lodi naraziť, pri čom predná časť lode zaboriac sa zostala nepohnuteľná, a zadná sa lámala silou vĺn. 42 Vtedy radili vojaci, aby pobili väzňov, aby niektorý, keď vypláva, neutiekol. 43 Ale stotník chcúc zachrániť Pavla zabránil im vykonať ich úmysel a dal povel, aby tí, ktorí vedia a môžu plávať, skočili a vyšli prví na zem 44 a ostatní, ktorí na doskách, ktorí na niečom inom z lode, a takým činom sa stalo, že sa všetci šťastne zachránili na zem.