24. kapitola
Pavlovi žalobníci. Ananiáš a Tertullus.
1 A po piatich dňoch sišiel ta dolu najvyšší kňaz Ananiáš so staršími aj s rečníkom, s akýmsi Tertullom, ktorí sa dostanovili k vladárovi so žalobou proti Pavlovi. 2 A keď ho zavolali, začal Tertullus žalovať a vravel: 3 Že sme skrze teba došli veľkého pokoja, a že tvojou prozreteľnosťou dejú sa v tomto národe znamenité nápravy, to všelijak a všade prijímame, výborný Felixe, s celou vďakou. 4 Ale aby som ťa ďalej nezdržoval, prosím ťa, žeby si nás zkrátka vypočul v sebe vlastnej prívetivosti. 5 Lebo najdúc tohoto človeka jako morovú nákazu a jako takého, ktorý robí vzbury medzi všetkými Židmi po celom svete a jako hlavného náčelníka známej sekty nazarejov, 6 ktorý sa pokúsil aj o to, aby poškvrnil chrám, ktorého sme aj chytili a chceli súdiť podľa svojho zákona, 7 len prišiel na to tisícnik Lyziáš s velikou silou a vytrhnul ho s našich rúk a odviedol 8 poveliac jeho žalobníkom, aby išli k tebe, od ktorého budeš môcť, keď ho vyšetríš, i sám zvedieť o tom o všetkom, čo my na neho žalujeme. 9 A dokladali k tomu aj Židia a hovorili, že je tak. Pavel dokazuje svoju nevinu.
10 Vtedy odpovedal Pavel, keď mu pokynul vladár, aby hovoril: Vediac, že si od mnoho rokov sudcom tomuto národu, tým smelšie bránim seba i svoju vec, 11 pretože sa môžeš dovedieť, že nie je tomu viac ako dvanásť dní, čo som odišiel hore do Jeruzalema modliť sa. 12 A nenašli ma ani v chráme s nikým hovoriť alebo robiť vzburu medzi zástupom ani v synagógach ani po meste 13 ani ti nemôžu dokázať, čo na mňa teraz žalujú. 14 Ale to ti vyznávam, že práve cestou, ktorú nazývajú sektou, svätoslúžim Bohu svojich otcov veriac všetkému, čo je napísané v zákone a v prorokoch, 15 a mám nádej v Bohu, ktorú aj títo sami očakávajú, totiž že bude vzkriesenie z mŕtvych, spravedlivých i nespravedlivých. 16 A v tom sa i sám snažím, aby som mal vždycky svedomie, prosté úrazu pred Bohom i pred ľuďmi. 17 Ale po viac rokoch som prišiel, aby som doniesol svojmu národu almužny, milodary, a obeti, 18 pri čom ma našli očisteného v chráme, nie so zástupom ani s nepokojom, niektorí Židia s Ázie, 19 ktorí by mali byť tu pred tebou a žalovať, ak by mali niečo proti mne. 20 Alebo aj títo sami nech povedia, či našli na mne nejakú neprávosť, keď som stál pred vysokou radou, 21 krome toho jedného zavolania, čo som skríknul stojac medzi nimi, totiž že pre zmŕtvychvstanie mŕtvych som ja dnes od vás súdený. 22 Keď to počul Felix, odročil ich pravotu vediac lepšie o dotyčnej ceste a povedal: Keď prijde dolu tisícnik Lyziáš, potom posúdim vašu vec. 23 A nariadil stotníkovi, aby strážil Pavla, a aby mal voľnosť, a aby nebránili nikomu z jeho priateľov posluhovať mu alebo chodiť za ním. Felix a Druzilla. Pavel im svedčí o zmŕtvychvstaní a o súde.
24 Potom o niekoľko dní prišiel Felix s Druzillou, svojou ženou, ktorá bola Židovka, a poslal po Pavla a počul ho o viere v Krista Ježiša. 25 A keď hovoril o spravedlivosti, zdržanlivosti a o budúcom súde, zľakol sa Felix a odpovedal: Nateraz idi, ale keď budem mať čas, zavolám ťa. 26 No, zároveň sa i nadejal, že mu dá Pavel peniaze, aby ho prepustil, a preto i častejšie posielal po neho a shováral sa s ním. 27 A po dokončení dvoch rokov dostal Felix nástupcu Porcia Festa. A Felix chcúc si získať u Židov priazeň nechal Pavla vo väzení.