10. kapitola
Kornelius.
1 A bol nejaký muž v Cezárei, menom Kornelius, stotník z čaty, zvanej Italskej, 2 nábožný a bojaci sa Boha s celým svojím domom, ktorý dával ľudu mnoho almužien 3 a vždy sa modlieval Bohu. Ten videl zreteľne vo videní vodne, okolo deviatej hodiny anjela Božieho, že vošiel k nemu a povedal mu: Kornelius! 4 A on pozrel upreným zrakom na neho a povedal, prestrašený: Čo je Pane? A on mu povedal: Tvoje modlitby a tvoje almužny vstúpily na pamäť pred Bohom. 5 A tak teraz pošli mužov do Joppy a zavolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter. 6 Ten pohostíni u nejakého Šimona, koželuha, ktorý má dom pri mori, ten ti povie, čo máš robiť. 7 A jako odišiel anjel, ktorý hovoril Korneliovi, Kornelius zavolal dvoch zo svojich čeľadínov a jedného pobožného vojaka z tých, ktorí sa ho pridŕžali, 8 a keď im porozprával všetko, poslal ich do Joppy. Peter vidí zjav: nádoba s neba. Korneliovi poslovia.
9 A druhého dňa, keď oni išli a blížili sa k mestu, vyšiel Peter na postrešie domu pomodliť sa, okolo šiestej hodiny. 10 A veľmi zlačnel a chcel jesť. A kým oni hotovili, pripadlo na neho vytrženie, 11 a videl nebo otvorené, a že sostupuje na neho jakási nádoba jako veliký obrus, uviazaný za štyri rohy a spúšťajúci sa na zem, 12 v ktorom boly všelijaké štvornohé zvieratá zemské i divá zver i zemeplazy i nebeské vtáctvo: 13 A prehovoril k nemu hlas: Vstaň, Petre, bi a jedz! 14 A Peter povedal: nijakým činom, Pane, lebo som nikdy nejedol ničoho obecného alebo nečistého. 15 A hlas mu zase povedal po druhé: Toho, čo Bôh očistil, ty nemaj za nečisté! 16 A to sa stalo po tri razy, a nádoba bola zase hneď vzatá hore do neba. 17 A kým bol Peter sám v sebe v rozpakoch a rozmýšľal, čo má znamenať videnie, ktoré videl, tu hľa, mužovia, poslaní od Kornelia, dopýtajúc sa na dom Šimona zastáli pri bráne. 18 A zavolali a pýtali sa, či tam pohostíni Šimon, s prímenom Peter? 19 A keď rozmýšľal Peter o videní, povedal mu Duch: Hľa, traja mužovia ťa hľadajú. 20 Ale vstaň, sídi a iď s nimi a nič nepochybuj, pretože som ich ja poslal. 21 Keď potom sišiel Peter za mužmi, ktorí boli poslaní k nemu od Kornelia, povedal: Hľa, ja som ten, ktorého hľadáte. Jaká je to príčina, pre ktorú ste prišli? 22 A oni povedali: Stotník Kornelius, muž, spravedlivý a bohabojný a ktorému dáva celý židovský národ dobré svedoctvo, dostal vo videní rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a počul slová od teba. Peter u Kornelia.
23 Vtedy ich zavolal do vnútra a pohostil. A na druhý deň vstal Peter a vyšiel s nimi, a išli s ním aj niektorí z bratov z Joppy. 24 A druhého dňa vošli do Cezáree, a Kornelius ich očakával, keď bol svolal k sebe svojich príbuzných a blízkych priateľov. 25 A keď už bol vošiel Peter, a keď sa s ním stretol Kornelius, Kornelius padol k jeho nohám a klaňal sa. 26 Ale Peter ho pozdvihol a povedal: Vstaň, veď i ja sám som človek. 27 A shovárajúc sa s ním vošiel dnu a našiel mnohých, ktorí sa boli sišli. 28 A povedal im: Vy viete, jako neslušné je človeku Židovi pripojiť sa alebo pristúpiť k človekovi z iného národa. Ale mne ukázal Bôh, aby som nehovoril o niktorom človekovi, že je obecný alebo nečistý. 29 Preto som aj súc povolaný prišiel bez odporu. A tak sa pýtam, pre ktorú príčinu ste poslali pre mňa? 30 A Kornelius povedal: Pred štyrmi dňami som sa postil až do tejto hodiny a v deviatu hodinu som sa modlil vo svojom dome. A tu hľa, razom sa postavil predo mnou muž vo skvelom rúchu bielom 31 a povedal: Kornelius, tvoja modlitba je vyslyšaná, a tvoje almužny sa spomenuly pred Bohom. 32 Pošli tedy do Joppy a povolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter; býva v dome koželuha Šimona, pri mori, ktorý, keď prijde, rozpovie ti všetko. 33 nuž tak som naskutku poslal k tebe, a ty si dobre urobil, že si prišiel. A tak teraz sme tu my všetci pred tvárou Božou, aby sme počuli všetko, čo ti je nariadené od Pána. Petrova kázeň.
34 Vtedy otvoril Peter ústa a povedal: V pravde poznávam, že Bôh nehľadí na osobu, 35 ale že v každom národe ten, kto sa ho bojí a činí spravedlivosť, je príjemný jemu. 36 Slovo, ktoré poslal Bôh synom Izraelovým zvestujúc pokoj skrze Ježiša Krista - a on je Pánom všetkého -, 37 vy viete o tom, čo sa dialo po celom Judsku počnúc od Galilee po krste, ktorý hlásal Ján, 38 o Ježišovi z Nazareta, jako ho pomazal Bôh Svätým Duchom a mocou, ktorý prešiel zem dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení od diabla a držaní v jeho moci, pretože bol s ním Bôh. 39 A my sme svedkami všetkého, čo činil ako v krajine Židov, tak i v Jeruzaleme, ktorého i zabili povesiac ho na drevo. 40 Toho Bôh vzkriesil tretieho dňa a dal mu, aby sa zjavil, 41 nie všetkému ľudu, ale svedkom, vopred vyvoleným od Boha, nám, ktorí sme s ním jedli a pili po jeho vstaní z mŕtvych. 42 A prikázal nám, aby sme hlásali ľudu a dôrazne svedčili, že on je tým od Boha určeným sudcom živých aj mŕtvych. 43 Jemu vydávajú svedoctvo všetci proroci, že odpustenie hriechov dostane skrze jeho meno každý, kto verí v neho. Svätý Duch sostúpi na veriacich z pohanov.
44 A kým Peter ešte hovoril tieto slová, sostúpil Svätý Duch na všetkých, ktorí počúvali slovo. 45 Vtedy užasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha; 46 lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy odpovedal Peter: 47 Či potom môže niekto zabrániť vode, aby títo neboli pokrstení, ktorí prijali Svätého Ducha jako aj my? 48 A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána Ježiša Krista. Vtedy ho prosili, žeby zostal u nich niekoľko dní.