14. kapitola
1Múdra žena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami. 2Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním. 3V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty. 4Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola. 5Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož. 6Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká. 7Iď zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti. 8Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť. 9Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba. 10Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí. 11Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať. 12Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti. 13Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok. 14Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho; 15Hlúpy verí každému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku. 16Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý. 17Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený. 18Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou. 19Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého. 20I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú. 21Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený. 22Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré. 23Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze. 24Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo. 25Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú lož. 26V bázni Hospodinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište. 27Bázeň Hospodinova je prameňom života vyhnúť sa osídlam smrti. 28Vo množstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára. 29Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo. 30Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť. 31Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym. 32Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti. 33V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná. 34Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom. 35Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.