20. kapitola
Smrť Márie. Vody zo skaly.
1 A synovia Izraelovi prišli, celá obec, na púšť Tsin, prvého mesiaca. A ľud býval v Kádeši. A tam zomrela Mária a tam bola i pochovaná. 2 A obec nemala vody, a preto sa shromaždili na Mojžiša a na Árona. 3 A ľud sa dohadoval s Mojžišom, a vraveli: Ach, keby sme len boli zomreli vtedy, keď zomreli naši bratia pred Hospodinom! 4 Prečo ste doviedli shromaždenie Hospodinovo na túto púšť? Aby sme tu pomreli i my i náš dobytok? 5 A prečo ste nás vyviedli hore z Egypta, aby ste nás doviedli na toto zlé miesto? Nie je to miesto vhodné pre semä ani pre fík ani pre vinič ani pre granátovú jabloň, a niet ani vody na pitie. 6 Potom prišiel Mojžiš a Áron zpred schôdze ľudu ku dveriam stánu shromaždenia, a tam padli na svoju tvár, a ukázala sa im sláva Hospodinova. 7 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 8 Vezmi palicu a shromaždi obec, ty aj Áron, tvoj brat, a budete hovoriť skale pred ich očami, a skala vydá svoju vodu. A vyvedieš im vodu zo skaly a napojíš obec aj ich dobytok. 9 Vtedy vzal Mojžiš palicu zpred tvári Hospodinovej, tak ako mu prikázal. 10 A Mojžiš a Áron shromaždili shromaždenie pred skalu, a povedal im: Nože vy buriči, počujte! Či vám azda z tejto skaly vyvedieme vodu? 11 A Mojžiš pozdvihnul svoju ruku a dvakrát uderil skalu svojou palicou, a vyšly mnohé vody, a pila obec aj ich dobytok. 12 Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Preto, že ste mi neverili, aby ste ma boli posvätili pred očami synov Izraelových, preto nevovediete tohoto shromaždenia do zeme, ktorú som im dal. 13 To sú tie vody sváru, o ktoré sa svárili synovia Izraelovi s Hospodinom, a bol posvätený v nich. Poslovia idú ku kráľovi Edoma.
14 A Mojžiš poslal poslov z Kádeša ku kráľovi Edoma so slovom: Takto hovorí tvoj brat Izrael: Ty vieš o všetkých ťažkostiach, ktoré prišly na nás, 15 že naši otcovia sostúpili do Egypta, a bývali sme v Egypte dlhý čas. A Egypťania nám robili zle i našim otcom. 16 Preto sme kričali k Hospodinovi, a počul náš hlas a pošlúc anjela vyviedol nás z Egypta, a hľa, sme tu v Kádeši, v meste na konci tvojej hranice. 17 Nech, prosím, prejdeme cez tvoju zem. Nepojdeme poľom ani vinicou ani nebudeme piť vody z ničej studne-cisterny; kráľovou cestou pojdeme, neuhneme sa ani napravo ani naľavo, dokiaľ neprejdeme tvojho územia. 18 Ale Edom mu odpovedal: Nepojdeš cezo mňa, aby som nevyšiel proti tebe s mečom. 19 A synovia Izraelovi mu riekli: Hradskou pojdeme hore, a keď sa napijeme tvojej vody, ja i môj dobytok, zaplatím ju; len nech, čo už ináče bude jakokoľvek, prejdem peši. 20 A riekol: Neprejdeš. A Edom vyšiel proti nemu s veľkým množstvom ľudu a so silnou rukou. 21 Keď tedy odoprel Edom a nedal Izraelovi, aby prešiel jeho územím, uhnul sa Izrael od neho. Na vrchu Hore. Smrť Áronova.
22 Potom sa rušali synovia Izraelovi, celá obec, z Kádeša a prišli k vrchu Hor. 23 A Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi na vrchu Hore pri hranici zeme Edomovej povediac: 24 Áron bude pripojený k svojmu ľudu, lebo nevojde do zeme, ktorú som dal synom Izraelovým, pretože ste sa boli sprotivili môjmu rozkazu pri vodách sváru. 25 Pojmi Árona i Eleazára, jeho syna, a vyveď ich na vrch Hor. 26 A vyzleč Árona z jeho rúcha a oblečieš do neho Eleazára, jeho syna. A Áron bude pripojený k svojmu ľudu a zomrie tam. 27 A Mojžiš učinil tak, ako prikázal Hospodin, a vyšli na vrch Hor pred očami celej obce. 28 A Mojžiš vyzliekol Árona z jeho rúcha a obliekol do neho Eleazára, jeho syna. A Áron zomrel tam na temene vrchu. A Mojžiš a Eleazár sostúpili s vrchu. 29 Keď potom videla celá obec, že Áron zomrel, oplakávali ho tridsať dní, celý dom Izraelov.