Milí čitatelia Biblie z portálu biblia.sk !

Sme Pánu Bohu vďační, keď denne môžeme vidieť, ako cez túto stránku stúpa počet tých, ktorí otvárajú Božie slovo a čerpajú z neho silu na každý deň, alebo ho používajú na štúdium či prípravu kázní. Ďakujeme za každú spätnú väzbu, cez ktorú nám dávate nápady, ako túto stránku vylepšiť, ale aj za slová povzbudenia, že stránka www.biblia.sk je pre vás požehnaním.

Tak, ako už párkrát som si dovolil na tomto mieste poprosiť vás o pomoc a podporu našej práce, chcem tak urobiť aj dnes. Aj keď možno niektorí si pomyslia „už zase otravuje a píše ďalšiu žobračenku“, ako mi pred pár dňami na tieto prosby žartom povedal môj priateľ profesor teológie, ale hneď aj dodal, pokračuj v tom. Robím však len to, čo nám povedal Pán Ježiš, ktorého slova sú zaznamenané v Lukášovi 11,9: „A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“. Je mojou úlohou aj povinnosťou, ako človeka povereného vedením Slovenskej biblickej spoločnosti zabezpečiť jej činnosť, rozvoj a napredovanie pri šírení Božieho slova, preto aj tieto možno „otravné“ moje slová k vám.

Viem, každý z nás máme množstvo výdavkov a rôznych finančných potrieb, či už doma v rodine, ale aj okolo seba (cirkev, zbor, kostol, škola, charita ...) a naše prostriedky sú obmedzené. Avšak prostriedky nášho Nebeského Otca sú neobmedzené. Na stretnutiach s mladými, keď hovoríme o pomoci a charite a padne otázka, kde na to zobrať zvyknem okrem iného povedať: „... o jednu kávu, alebo kolu, či pivo (doplňte si podľa seba čo sa hodí) týždenne menej a zostane ti minimálne 8-10 eur mesačne, ktoré môžu pomôcť iným“. Viem o človeku, ktorý v týždni vynechá jeden obed a stravný lístok dáva sociálne slabým. Nápadov je veľa, len treba chcieť. Tí čo máte akurát, alebo dokonca málo na prežitie a ozaj už nemáte z čoho „ubrať“, modlite sa, aby tí čo majú dostatok neváhali s pomocou a dali aj za vás. Vy čo máte dostatok, nezabúdajte, že je to len z Božej milosti a pomôžte prispieť aj za tých, čo sa za vás modlia. Sme len správcovia toho čo nám Boh zveril a je na nás ako pozorne budeme počúvať Jeho hlas cez Ducha svätého, kde potrebuje tieto nám zverené prostriedky umiestniť, pričom nezabúdajme na slová Písma uvedené v 1Pt 4,10: „Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“.

Túto stránku biblia.sk navštívi ročne cca 150 000 jedinečných návštevníkov, na čo som pred časom humorne reagoval slovami, že keby každý používateľ dal len euro za rok, mali by sme pokryté ročné náklady potrebné na činnosť biblickej spoločnosti. Za prvých 10 mesiacov tohto roku nám prispelo priamo na účet 99 darcov (ďakujeme), z ktorých je 21 pravidelných mesačných prispievateľov. Pravidelní mesačný prispievatelia nám vytvárajú priestor veci lepšie plánovať a predpokladať s akými prostriedkami môžeme počítať, či už na prevádzku, alebo na ďalšie vydavateľské tituly. Sme vďační za každý príspevok či je veľký alebo malý, každý je pre nás záväzkom a zároveň povzbudením pokračovať v nastúpenej ceste. Okrem vašich priamych príspevkov na účet, možno si ani neuvedomujete, ale môžete nás podporiť aj kúpou kníh, ktoré si objednáte cez náš eshop.biblia.sk, kde v súčasnosti môžeme z Božej milosti vám ponúknuť až 1200 druhov aktívnych titulov Biblií a duchovnej literatúry.

Slovenská biblická spoločnosť je tu 31 rokov a svojou činnosťou pomáha šíriť Božie slovo nielen v písanej, ale aj digitálnej a audio forme. Pomôžte nám pokračovať v tejto práci na Božom diele a staňte sa jej súčasťou cez váš príspevok, „Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2Kor 9,7).

Za každý dar úprimné Pán Boh zaplať.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Chcem darovať

5. kapitola

Ľud kričí pre útisk od bratov. Nehemiáš karhá utiskovateľov.

1 A povstal veliký krik ľudu a ich žien proti ich bratom Židom.
2 Pretože boli niektorí takí, ktorí hovorili: Je nás mnoho, našich synov a našich dcér; zadovážime si za nich zbožia a budeme jesť a tak budeme žiť! 3 A boli iní, ktorí hovorili: Pozastavujeme svoje polia a svoje vinice a svoje domy a zadovážime si zbožia v tomto hlade. 4 A zase niektorí iní hovorili: Požičali sme si peniaze na daň kráľovu zastaviac svoje polia a svoje vinice, 5 kým predsa je naše telo jako telo našich bratov; jakí sú ich synovia, takí sú aj naši synovia, a hľa, my depceme svojich synov a svoje dcéry predávajúc ich za otrokov, a už aj sú niektoré z našich dcér zdeptané za otrokyne, a nemôžeme si pomôcť, a naše polia a naše vinice majú iní. - 6 Preto som sa veľmi rozhneval, keď som počul ich krik a tie slová. 7 A rozmýšľal som o tom vo svojom srdci a dohováral som popredným a pohlavárom správy a povedal som im: Vy úžerou utiskujete každý svojho brata! A svolal som proti nim veľké shromaždenie. 8 A riekol som im: My kupujeme svojich bratov Židov, ktorí boli predaní pohanom, podľa svojej možnosti. A čo azda aj vy budete predávať svojich bratov, aby sa potom nám predávali? A mlčali ani nenašli slova. 9 A ďalej som povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú robíte. Či nemáte radšej chodiť v bázni našeho Boha ako v potupe pohanov, našich nepriateľov? 10 A veď i ja, moji bratia a moji služobníci im požičiavame peniaze i zbožie. Nože zanechajme tú úžeru! 11 Navráťte im, prosím, ešte dnes ich polia, ich vinice, ich olivové sady a ich domy a celý úrok peňazí a zbožia, vína a oleja, čo od nich úžerou beriete. 12 A odpovedali: Navrátime a nebudeme pohľadávať od nich. Urobíme tak, ako hovoríš. Vtedy som svolal kňazov a zaviazal som ich prísahou, aby urobili tak. 13 Vytriasol som i svoje ňádra a povedal som: Tak nech vytrasie Bôh každého muža, ktorý by nedodržal toho slova, z jeho domu a z výťažku jeho práce, a nech je taký vytrasený a prázdny! Na to rieklo celé shromaždenie: Ameň! A chválili Hospodina. A tedy ľud urobil tak. 14 Ani odo dňa, ktorého mi prikázali, aby som bol ich vojvodom v zemi Júdovej, od dvadsiateho roku až do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, dvanásť rokov, nejedol som vojvodského chleba ani ja ani moji bratia.

Zriekanie sa pre bratov.

15 A drievni vojvodovia, ktorí boli predo mnou, uvaľovali ťarchu na ľud berúc od nich na chlieb a na víno, keď už boli vybrali v peňazoch štyridsať šeklov. Ba ešte aj ich sluhovia panovali nad ľudom, ale ja som tak nerobil, pretože som sa bál Boha.
16 Ale aj pri práci toho múru som spolu opravoval, a nekúpili sme poľa, a všetci moji služobníci boli tam shromaždení ku práci. 17 A k tomu Židia a pohlavári správy, sto päťdesiat mužov, ako aj tí, ktorí prichádzali k nám z národov, ktoré boly vôkol nás, jedávali pri mojom stole. 18 A tak to, čo bolo pripravené na jeden deň, bolo: jeden vôl, šesť vybraných oviec a vtáci mi boli pripravovaní, a jeden deň v desiatich dňoch dávalo sa všelijakého vína hojne. A pri tom pri všetkom nežiadal som vojvodského chleba, lebo to bola ťažká služba, ktorá doliehala na ten ľud. 19 Pamätaj mi, môj Bože, na dobré čo do všetkého toho, čo som robil tomuto ľudu!