15. kapitola
Čo poškvrňuje človeka.
1 Vtedy prišli k Ježišovi zákonníci a farizeovia z Jeruzalema a povedali mu: 2 Prečo prestupujú tvoji učeníci podané ustanovenie starších? Lebo si neumývajú rúk, keď majú jesť chlieb. 3 A on odpovedal a riekol im: Prečo aj vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podané ustanovenie? 4 Lebo veď Bôh prikázal a povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Kto by zlorečil otcovi alebo materi, nech zomrie! 5 Ale vy hovoríte: Ktokoľvek by povedal otcovi alebo materi: Dar Bohu je to, čím by som ti mohol pomôcť, a nebude ctiť svojho otca alebo svojej matere. 6 A tak ste zbavili prikázanie Božie moci pre svoje podané ustanovenie. 7 Pokrytci, dobre prorokoval o vás Izaiáš, keď povedal: 8 Tento ľud sa mi blíži svojimi ústami a rtami ma ctí, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 9 Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí. 10 Na to si privolal zástup a povedal im: Počujte a rozumejte! 11 Nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale to, čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka. 12 Vtedy pristúpili jeho učeníci a povedali mu: Či vieš, že farizeovia počujúc to slovo pohoršili sa? 13 A on odpovedal a riekol: Každá zasadená rastlina, ktorej nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená. 14 Nechajte ich; sú slepými vodcami slepých. A keď slepý povedie slepého, obidvaja padnú do jamy. 15 A Peter odpovedal a riekol mu: Vylož nám to podobenstvo! 16 A Ježiš povedal: Či ste ešte aj vy až doteraz bez rozumu? 17 Či nerozumiete, že všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky? 18 Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka. 19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania; 20 to je to, čo poškvrňuje človeka. Ale jesť neumytými rukami nepoškvrňuje človeka. Kananejská žena.
21 Potom vyšiel odtiaľ Ježiš a odišiel do krajov Týru a Sidona. 22 A hľa, kananejská žena z toho kraja vyšla, kričala a hovorila: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Synu Dávidov! Moja dcéra sa strašne trápi, posadlá démonom. 23 Ale on jej neodpovedal ani slova. Vtedy pristúpili jeho učeníci, prosili ho a hovorili: Odbav ju, lebo kričí za nami. 24 Ale on odpovedal a riekol: Nie som poslaný, iba k ovciam, zahynulým z domu Izraelovho. 25 A ona prijdúc klaňala sa mu a vravela: Pane, pomôž mi! 26 A on odpovedal a riekol: Nepatrí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. 27 A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28 Vtedy odpovedal Ježiš a riekol jej: Ó, ženo, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, jako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny. Nasýtenie štyroch tisícov.
29 Potom odišiel odtiaľ Ježiš a prišiel ku Galilejskému moru a vyšiel na vrch a sadnul si tam. 30 A prišly k nemu mnohé zástupy majúc so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnoho inakších a hádzali ich k nohám Ježišovým, a uzdravoval ich, 31 takže sa divily zástupy vidiac, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia, a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho. 32 A Ježiš zavolajúc si svojich učeníkov povedal: Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť, a nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste. 33 A učeníci mu povedali: Odkiaľ vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili tak veliký zástup? 34 A Ježiš im riekol: Koľko máte chlebov? A oni povedali: Sedem a niekoľko málo rybičiek. 35 A rozkázal zástupom, aby si posadali na zem. 36 A vzal tých sedem chlebov a tie ryby a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, a učeníci dávali zástupom. 37 A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, plných sedem pletencov. 38 A tých, ktorí jedli, bolo štyri tisíce mužov krome žien a detí. 39 A rozpustiac zástupy vstúpil do lode a prišiel do kraja Magdala.