4. kapitola
Pán učí pri mori. Rozsievač.
1A zase započal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zástup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi. 2A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení: 3Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval. 4A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho. 5A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme. 6Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo. 7A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku. 8A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. 9A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 10A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá. 11A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách, 12aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy. 13A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám? 14Rozsievač seje slovo. 15A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach. 16A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, 17lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia. 18A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, 19ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku. 20A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.Svieca. Zem rodí sama od seba. Horčičné zrno.
21A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik? 22Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vyšlo na javo. 23Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! 24A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim. 25Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo má. 26A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem 27a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako; 28lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase. 29A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva. 30A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Božie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť? 31Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi; 32ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ženie veliké letorasty, takže pod jeho tôňou môžu si nebeskí vtáci robiť hniezda. 33A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť. 34No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko.Pán utíši more.
35A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu! 36A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode. 37Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala. 38A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme? 39A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho. 40A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery? 41A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?!