14. kapitola
Žena pomaže Pána pri večeri u Šimona Malomocného.
1 A po dvoch dňoch bola Veľká noc a čas nekvasených chlebov. A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho chytili ľsťou a zabili. 2 Ale hovorili: Nie na sviatok, aby snáď nebola vzbura ľudu. 3 A keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomocného, a sedel tam za stolom, prišla žena, ktorá mala alabastrovú nádobu nardovej masti, pravej a veľmi drahej, a rozbijúc alabastrovú nádobu vyliala masť na jeho hlavu. 4 Ale boli niektorí prítomní, ktorí sa mrzeli u seba na to a hovorili: Načo bola tá strata masti? 5 Lebo toto sa mohlo predať za viac ako za tristo denárov, a mohlo sa dať chudobným. A hnevom sa obrátili na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: Nechajte ju! Načo ju trápite? Dobrý skutok vykonala na mne. 7 Lebo veď chudobných máte vždycky so sebou a keď chcete, môžete im dobre činiť; ale mňa nemáte vždycky. 8 Ona, čo mohla, vykonala: predišla pomazať moje telo k pohrabu. 9 No, ameň vám hovorím, že kdekoľvek po celom svete bude zvestované toto evanjelium, i to, čo táto učinila, bude sa rozprávať na jej pamiatku. Judáš zrádza.
10 A Judáš Iškariotský, jeden z tých dvanástich, odišiel k najvyšším kňazom, aby im ho zradil. 11 A oni počujúc to zaradovali sa a sľúbili, že mu dajú peniaze. A hľadal, ako by im ho príhodne zradil. Pán jie baránka.
12 A v prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjavali baránka, povedali mu jeho učeníci: Kde chceš, aby sme odíduc prihotovili, aby si jedol baránka? 13 Vtedy poslal dvoch zo svojich učeníkov a povedal im: Iďte do mesta, a stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody, iďte za ním. 14 A kdekoľvek vojde, povedzte tam domácemu pánovi: Učiteľ ti odkazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so svojimi učeníkmi? 15 A on vám ukáže velikú vrchnú dvoranu, očalúnenú a hotovú, tam nám prihotovte. 16 A jeho učeníci vyšli a prišli do mesta a našli tak, ako im povedal, a prihotovili baránka. 17 Potom večer prišiel s dvanástimi. 18 A keď sedeli za stolom a jedli, povedal Ježiš: Ameň vám hovorím, že jeden z vás ma zradí, ktorý jie so mnou. 19 A oni sa začali rmútiť a hovoriť mu jeden po druhom: Či som to ja? A iný tiež: Či azda ja? 20 A on odpovedal a riekol im: Jeden z dvanástich, ktorý si so mnou máča do misy. 21 A Syn človeka síce ide, jako je napísané o ňom, ale beda tomu človekovi, skrze ktorého sa Syn človeka zrádza. Lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil. 22 A keď jedli, vzal Ježiš chlieb a keď bol dobrorečil, lámal a dával im a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo. 23 Potom vzal kalich a poďakujúc dal im, a pili z neho všetci. 24 A povedal im: Toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 Ameň vám hovorím, že už viac nikdy nebudem piť z plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom. 26 A zaspievajúc pieseň vyšli na Olivový vrch. 27 A Ježiš im povedal: Všetci sa na mne pohoršíte tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce. 28 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee. 29 Vtedy mu povedal Peter: Aj keby sa všetci pohoršili, ale nie ja. 30 A Ježiš mu riekol: Ameň ti hovorím, že dnes, tejto noci, prv než dva razy zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. 31 Ale on nadmier veľa hovoril: Ani keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem. Tak podobne aj všetci ostatní vraveli. Pán sa modlí v Getsémane.
32 Potom prišli na pozemok, ktorého meno je Getsémane. A povedal svojim učeníkom: Poseďte tu, kým sa nepomodlím. 33 A pojal so sebou Petra, Jakoba a Jána a začal sa ľakať a veľmi teskniť. 34 A povedal im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte. 35 A poodíduc trochu dopredu padnul na zem a modlil sa, žeby, ak je vraj možné, odišla od neho tá hodina. 36 A hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné, odnes odo mňa tento kalich! Ale však nie to, čo ja chcem, ale čo ty. 37 Potom prišiel a našiel ich spať. A povedal Petrovi: Šimone, spíš? Či si nevládal bdieť jednu hodinu? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé. 39 A zase odišiel a modlil sa hovoriac tie isté slová. 40 A keď sa navrátil, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly obtiažené, a nevedeli, čo by mu mali odpovedať. Pán zradený, mládenec prenasledovaný.
41 A prišiel po tretie a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Už je to tam! Prišla tá hodina; hľa, Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Hľa, už je blízko ten, ktorý ma zrádza. 43 A hneď, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z tých dvanástich, a s ním veliký zástup, s mečami a kyjami, od najvyšších kňazov, od zákonníkov a od starších. 44 A jeho zradca im bol dal znamenie povediac: Ktorého bozkám, ten je; jmite ho a odveďte opatrne. 45 A keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi, rabbi! A zbozkával ho. 46 A oni položili na neho svoje ruky a jali ho. 47 A jeden, ktorýsi z tých, ktorí tam stáli, vytasil meč a uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu ucho. 48 A Ježiš odpovedal a riekol im: Ako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami, aby ste ma sobrali. 49 Deň po dni som bol u vás v chráme učiac, a nejali ste ma. Ale aby sa naplnily písma. 50 Vtedy ho všetci opustili a utiekli. 51 A nejaký mládenec išiel za ním, odiaty ľanovým rúchom po holom tele, a chytili ho mládenci. 52 Ale on zanechajúc rúcho utiekol nahý. Kňazi a vysoká rada hľadajú svedoctvo proti Pánovi.
53 A odviedli Ježiša k najvyššiemu kňazovi. A sišli sa k nemu všetci najvyšší kňazi a starší a zákonníci. 54 A Peter išiel za ním zďaleka až do dvora najvyššieho kňaza a sedel spolu so sluhami a hrial sa pri svetle ohňa. 55 A najvyšší kňazi a celá vysoká rada hľadali svedoctvo proti Ježišovi, aby ho vydali na smrť, ale nenašli. 56 Lebo mnohí lživo svedčili proti nemu, ale tie ich svedoctvá neboly rovnaké. 57 A ktorísi povstali a svedčili falošne proti nemu a vraveli: 58 My sme ho počuli hovoriť: Ja zborím tento chrám, urobený rukami, a za tri dni vystavím iný, nie rukami urobený. 59 Ale ani takto nebolo ich svedoctvo rovnaké. 60 Potom vstal najvyšší kňaz do prostredku a opýtal sa Ježiša: Či nič neodpovedáš? Čo títo svedčia proti tebe? 61 Ale on mlčal a neodpovedal ničoho. Opät sa ho opýtal najvyšší kňaz a povedal mu: Či si ty Kristus, Syn toho Požehnaného? 62 A Ježiš povedal: Áno, ja som, a uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblaky. 63 Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Čo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste to rúhanie. Čo sa vám zdá? A oni všetci ho odsúdili, že je vinný smrti. 65 A niektorí začali pľuvať na neho, zakrývať jeho tvár a pohlavkovať ho a hovoriť mu: Prorokuj! A prevzali ho sluhovia bijúc ho palicami. Peter zaprie svojho Pána.
66 A keď bol Peter dole na dvore, prišla jedna z dievok najvyššieho kňaza 67 a vidiac Petra zohrievať sa pozrela na neho a riekla: Aj ty si bol s tým Nazarejským Ježišom. 68 Ale on zaprel a povedal: Neviem ani nerozumiem, čo ty hovoríš. A vyšiel von na predodvorie, a kohút zaspieval. 69 A dievčina, vidiac ho, zase začala hovoriť tým, ktorí tam stáli: Tento je z nich. 70 Ale on znova zapieral. A po malej chvíli zase tí, ktorí tam stáli, vraveli Petrovi: Ba skutočne si z nich, lebo aj si Galilean, aj tvoja reč je podobná. 71 Ale on sa začal klnúť a prisahať, vraj neznám človeka, o ktorom hovoríte. 72 A hneď zaspieval kohút po druhé. Vtedy sa rozpamätal Peter na slovo, ktoré mu povedal Ježiš, že prv než kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A vyjdúc rýchle von plakal.