11. kapitola
Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema.
1 A keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfáge a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch zo svojich učeníkov 2 a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď, keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikto z ľudí nesedel; odviažte ho a priveďte. 3 A keby vám niekto povedal, čo to robíte, povedzte, že ho Pán potrebuje a že ho zase hneď sem pošle. 4 A odišli a našli osľa uviazané vonku pri dveriach, na ceste, vedúcej popri tom dome, a odväzovali ho. 5 A niektorí z tých, ktorí tam stáli, im hovorili: Čo to robíte, že odväzujete osľa? 6 A oni im povedali tak, ako im prikázal Ježiš, a nechali ich. 7 A tak doviedli osľa k Ježišovi a hodili naň svoje rúcha, a sadol si naň. 8 A mnohí stlali svoje rúcha na cestu, a iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu. 9 A tí, ktorí išli pred ním a za ním, kričali a hovorili: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! 11 A Ježiš vošiel do Jeruzalema i do chrámu a keď si obzrel všetko, a pretože už bola večerná hodina, vyšiel do Betánie s dvanástimi. Pán zlorečí fíku, čistí chrám, učí viere a modlitbe a velí odpúšťať.
12 A keď na druhý deň vyšli z Betánie, zlačnel. 13 A vidiac zďaleka fík, majúci lístie, išiel k nemu, či by snáď nenašiel niečoho na ňom. Ale keď prišiel k nemu, nenašiel ničoho iba lístie; lebo nebol čas fíkov. 14 Vtedy odpovedal Ježiš a riekol mu: Nech nikto viac až na veky nejie z teba ovocia! A počuli to jeho učeníci. 15 Potom prišli do Jeruzalema. A Ježiš vojdúc do chrámu začal vyháňať tých, ktorí predávali a kupovali v chráme, a poprevracal stoly peňazomencom a stolice tých, ktorí predávali holubov, 16 a nedopustil, aby niekto preniesol nádobu cez chrám. 17 A učil ich hovoriac im: Či nie je napísané, že môj dom sa bude volať domom modlitby u všetkých národov? Ale vy ste ho urobili pelešou lotrov. 18 A počuli to zákonníci i najvyšší kňazi a hľadali, jako by ho zmárnili, lebo sa ho báli, pretože celý zástup žasnul nad jeho učením. 19 A keď bol večer, chodievali von z mesta. 20 A potom včasráno, keď išli popri fíku, videli ho, že je uschlý od koreňa. 21 A Peter rozpamätajúc sa povedal mu: Rabbi, pozri, fík, ktorému si zlorečil, vyschnul. 22 A Ježiš odpovedal a riekol im: Majte vieru Božiu! 23 Lebo ameň vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal. 24 Preto vám hovorím: Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, že dostanete, a bude vám. 25 A keď stojíte na modlitbe, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám odpustil vaše poklesky. 26 Ale ak vy neodpustíte, ani váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám neodpustí vašich pokleskov. Pán protiotázkou zavráti farizeov.
27 A prišli zase do Jeruzalema. A keď sa prechádzal v chráme, pristúpili k nemu najvyšší kňazi, zákonníci a starší 28 a povedali mu: Jakou mocou činíš tieto veci? Alebo kto ti dal tú moc, aby si činil tieto veci? 29 A Ježiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; odpovedzte mi, a poviem vám, akou mocou činím tieto veci. 30 Krst Jánov bol odkiaľ, z neba a či z ľudí? Odpovedzte mi! 31 Vtedy rozmýšľali medzi sebou a hovorili: Ak povieme: Z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili? 32 Ale ak povieme, že z ľudí -. Báli sa ľudu, lebo všetci mysleli o Jánovi, že bol skutočne prorok. 33 A odpovedali a riekli Ježišovi: Nevieme. A Ježiš odpovedal a riekol im: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci.