4. kapitola
O sláve kráľovstva Kristovho.
1Ale stane sa v posledných dňoch, že vrch domu Hospodinovho bude stáť pevne hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa naň ľudia. 2A pojdú mnohé národy a povedia: Poďte, a vyjdime na vrch Hospodinov a do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách. Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. 3A bude súdiť medzi mnohými ľuďmi a bude trestať mocné národy až na ďaleké časy. A skujú svoje meče na motyky a svoje kopije na srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju. 4Ale budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím fíkom, a nebude toho, kto by prestrašil, lebo ústa Hospodina Zástupov hovorily. 5Lebo všetky národy budú chodiť každý v mene svojho boha, ale my budeme chodiť v mene Hospodina, svojho Boha, na veky vekov. 6Toho dňa, hovorí Hospodin, soberiem kulhavú a zahnanú shromaždím, aj tú, ktorej som zle robil. 7A učiním kulhavú ostatkom a ďaleko zahnanú mocným národom, a Hospodin bude kraľovať nad nimi na vrchu Sione od teraz až na veky. 8A ty, vežo Čriedy, Ofele, hradbo dcéry Siona, k tebe to pojde, a prijde predošlé panstvo, kráľovstvo dcére Jeruzalema. 9A tak teraz prečože kričíš takým krikom? Či nie je v tebe kráľa? Či azda zahynul tvoj radca, že ťa pochytila bolesť ako ženu, ktorá ide porodiť?O vyslobodení ľudu Božieho z Babylona.
10Svíjaj sa bolesťou a vyrúť, dcéro Siona, jako žena, ktorá ide porodiť, lebo teraz už vyjdeš z mesta a budeš bývať na poli a prijdeš až do Babylona; tam budeš vytrhnutá; tam ťa vykúpi Hospodin z ruky tvojich nepriateľov. 11No teraz sa shromaždily proti tebe mnohé národy, ktoré hovoria: Nech je poškvrnený, a nech sa podívajú naše oči na Sion! 12Ale ony neznajú myšlienok Hospodinových ani nerozumejú jeho rade, že ich shromaždil ako snopy na humno. 13Vstaň a mláť, dcéro Siona, lebo tvoj roh učiním železom a tvoje kopytá učiním meďou, a zdrtíš mnohé národy, a zarieknem Hospodinovi ich zisk a ich majetok Pánovi celej zeme.