8. kapitola
Ženy, posluhujúce Pánovi.
1A stalo sa potom, že chodil po mestách a mestečkách kážuc a zvestujúc kráľovstvo Božie a tí dvanásti s ním, 2aj niektoré ženy, ktoré boly uzdravené od zlých duchov a od nemocí, jako Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej bolo vyšlo sedem démonov, 3a Johanna, manželka Chúzu, hospodárskeho správcu Heródesovho, a Zuzanna a mnohé iné, ktoré mu posluhovaly zo svojho majetku.Podobenstvá: rozsievač, svieca.
4A keď sa schádzal veliký zástup, a tí z jednotlivých miest prichádzali k nemu, povedal v podobenstve: 5Vyšiel rozsievač rozosiať svoje semeno. A v tom, ako rozsieval, niektoré padlo vedľa cesty a zašliapalo sa, a zožrali ho nebeskí vtáci. 6A iné padlo na skalu a vzíduc uschlo, pretože nemalo vlahy. 7A zase iné padlo medzi tŕnie, a tŕnie vzrastúc spolu s ním udusilo ho. 8A opät iné padlo na dobrú zem a keď vzišlo, donieslo stonásobný užitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 9A jeho učeníci sa ho pýtali a vraveli: Jaké je to podobenstvo? 10A on povedal: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným sa hovorí v podobenstvách, aby hľadiac nevideli a čujúc nerozumeli. 11A podobenstvo je toto: Semä je slovo Božie. 12A tí vedľa cesty sú, ktorí čujú, ale potom prichádza diabol a vyníma slovo z ich srdca, aby uveriac neboli spasení. 13A tí na skale sú takí, ktorí, keď počujú, prijímajú slovo s radosťou, ale tí nemajú koreňa, ktorí veria do času a včas pokušenia odpádajú. 14A zase to, ktoré padlo do tŕnia, to sú takí, ktorí počuli, ale idúc bývajú udusení starosťami, bohatstvom a rozkošmi života a nedonášajú užitku. 15A čo do toho v dobrej zemi, to sú tí, ktorí, keď počuli, v šľachetnom a dobrom srdci podržujú slovo a donášajú užitok v trpezlivosti. 16A nikto, keď zažne sviecu, nepokrýva jej nádobou alebo nestavia pod posteľ, ale stavia na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo. 17Lebo nie je ničoho tajného, čo by nemalo byť zjavené, ani ukrytého, čo by sa nemalo zvedieť a vyjsť na javo. 18Tedy hľaďte, jako čujete, lebo kto má, tomu bude dané; a kto nemá, od toho bude odňaté aj to, o čom sa domnieva, že to má.Pán ukazuje, kto mu je matkou a bratom.
19A prišli k nemu matka a jeho bratia a nemohli sa k nemu dostať pre zástup. 20A povedali mu: Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť. 21A on odpovedal a riekol im: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí čujú slovo Božie a činia ho.Pán utíši more.
22A stalo sa v ktorýsi ten deň, že vošiel do lode i jeho učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odplavili sa. 23A keď sa plavili, usnul. A spustil sa búrny víchor na jazero, a loď sa im napĺňala, a boli v nebezpečenstve. 24A pristúpiac zobudili ho a hovorili: Pane, Pane, hynieme! A on prebudiac sa pohrozil vetru a vlnám, a upokojily sa, a nastalo ticho. 25A povedal im: Kde je vaša viera? A oni bojac sa divili sa a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ešte aj vetrom rozkazuje, aj vode, a poslúchajú ho?!Posadlý v Gadare.
26A preplavili sa do kraja Gadarénov, ktorý je naproti Galilei. 27A keď vystúpil na zem, stretol sa s ním nejaký muž z toho mesta, ktorý mal démonov od dlhých čias a rúchom sa neodieval ani v dome nebýval, ale v hroboch. 28A keď uvidel Ježiša, skríkol a padol pred ním a povedal veľkým hlasom: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Prosím ťa, žeby si ma netrápil! 29Lebo velel nečistému duchu, aby vyšiel z človeka, pretože ho pochytával po dlhé časy, a hoci ho i reťazmi poväzovali a putami na nohách a strážili ho, on po každé roztrhal putá, a démon ho zaháňaval na púšť. 30A Ježiš sa ho opýtal a riekol: Ako ti je meno? A on povedal: Legion. Pretože bolo mnoho démonov vošlo do neho. 31A prosili ho, žeby im nenariadil odísť do priepasti. 32A bolo tam veľké stádo svíň, ktoré sa pásly na vrchu. A prosili ho, žeby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im. 33A démoni vyjdúc od človeka vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do jazera a potopilo sa. 34A keď videli pasáci, čo sa stalo, utiekli a odíduc oznámili to v meste i v domoch v poli. 35A vyšli vidieť, čo sa stalo, a prišli k Ježišovi, a našli sedieť človeka, z ktorého boli vyšli démoni, odiateho a majúceho zdravý rozum, pri nohách Ježišových, a báli sa. 36A rozprávali im aj tí, ktorí to videli, jako bol posadlý uzdravený. 37A prosilo ho celé to množstvo okolia Gadarénov žeby odišiel od nich, lebo ich bola objala veľká bázeň. A on vošiel do lode a navrátil sa. 38A muž, z ktorého boli vyšli démoni, ho prosil, žeby bol s ním. Ale Ježiš ho prepustil a povedal: 39Vráť sa do svojho domu a rozprávaj, aké veľké veci ti učinil Bôh. A odišiel a hlásal po celom meste, jaké veľké veci mu učinil Ježiš.Jairus. Žena, trpiaca na krvotok.
40A stalo sa, keď sa navrátil Ježiš, že ho prijal zástup, lebo ho všetci čakali. 41A hľa, prišiel istý muž, ktorému bolo meno Jairus, a to bol predstavený synagógy, ktorý padol k nohám Ježišovým a prosil ho, žeby vošiel do jeho domu, 42lebo mal jednorodenú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá zomierala. A v tom, ako išiel, tlačily ho zástupy. 43A istá žena, ktorá bola v krvotoku od dvanástich rokov a ktorá bola na lekárov vynaložila všetku svoju živnosť a nemohla byť uzdravená od nikoho, 44pristúpila odzadu a dotkla sa lemu jeho rúcha, a naskutku zastál tok jej krvi. 45A Ježiš povedal: Kto sa ma to dotknul? A keď všetci popierali, povedal Peter a tí, ktorí boli s ním: Pane, zástupy ťa tisnú a tlačia, a hovoríš: Kto sa ma to dotknul? 46Ale Ježiš povedal: Dotknul sa ma niekto, lebo ja som poznal, že vyšla odo mňa moc. 47A keď videla žena, že vec nezostala v tajnosti, trasúc sa prišla a padla pred ním a pre ktorú príčinu sa ho dotkla, povedala mu pred všetkým ľudom, aj to, jako bola naskutku uzdravená. 48A on jej povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila; iď v pokoji! 49A kým on ešte hovoril, prišiel niekto od predstaveného synagógy a povedal mu: Tvoja dcéra už zomrela, neunúvaj Učiteľa! 50Ale keď to počul Ježiš, odpovedal mu: Neboj sa, len ver, a bude zachránená. 51A vojdúc do domu nedal nikomu vojsť so sebou iba Petrovi, Jánovi a Jakobovi a otcovi dieťaťa a matke. 52A všetci plakali a nariekali nad ňou. A on povedal: Neplačte, veď nezomrela, ale spí. 53A vysmievali ho vediac, že zomrela. 54Ale on vyhnal všetkých von a chopil ju za ruku, zavolal a riekol: Dievča, vstaň! 55A jej duch sa navrátil, a vstala naskutku; a rozkázal, aby jej dali jesť. 56A jej rodičia žasli. Ale on im prikázal, aby nikomu nepovedali o tom, čo sa stalo.