23. kapitola
Pán pred Pilátom.
1 A vstalo všetko to množstvo, koľko ich bolo, a odviedli ho k Pilátovi. 2 A začali žalovať na neho a hovorili: Tohoto sme našli jako takého, ktorý prevracia náš národ a bráni dávať cisárovi dane a hovorí o sebe, že je on Kristus, kráľ. 3 A Pilát sa ho opýtal a riekol: Či si ty ten kráľ Židov? A on mu odpovedal a riekol: Ty dobre hovoríš. 4 A Pilát povedal najvyšším kňazom a zástupom: Nenachádzam nijakej viny na tomto človekovi. 5 Ale oni nástojili a hovorili: Búri ľud svojím učením učiac po celom Judsku; započal od Galilee a prišiel až sem. 6 A keď počul Pilát o Galilei, opýtal sa, či je to človek Galilean? 7 A dozvediac sa, že je z panstva Heródesovho, poslal ho hore k Heródesovi, ktorý bol tiež v Jeruzaleme v tých dňoch. Pán pred Heródesom.
8 A keď videl Heródes Ježiša, zaradoval sa veľmi, lebo ho už od dávna chcel vidieť, pretože mnoho slýchal o ňom a nadejal sa, že ho uvidí učiniť nejaký div. 9 A pýtal sa ho mnohými rečami, ale on mu ničoho neodpovedal. 10 A stáli tam najvyšší kňazi a zákonníci prudko na neho žalujúc. 11 A potom, keď ním pohŕdnul Heródes so svojím vojskom a naposmieval sa mu, obliekol ho do skvelého rúcha a poslal ho zpät Pilátovi. 12 A Pilát a Heródes sa stali priateľmi jeden s druhým toho dňa, lebo predtým si boli nepriateľmi. Pán zase pred Pilátom. Ľud si vyprosí Barabáša.
13 A Pilát si svolal najvyšších kňazov i kniežatá i ľud 14 a povedal im: Doviedli ste mi tohoto človeka, že vraj odvracia ľud, a hľa, ja som sa ho povypytoval pred vami a nenašiel som na tomto človekovi nijakej takej viny, jako na neho žalujete. 15 Ale ani Heródes, lebo som vás poslal hore k nemu, a vidíte, neurobil ničoho takého, čo by bolo hodno smrti. 16 Potrescem ho tedy a prepustím. 17 Lebo na ten sviatok im musel vždy prepustiť jedného väzňa. 18 Ale skríkli, všetko to množstvo, a hovorili: Zahlaď tohoto a prepusti nám Barabáša! 19 Ktorý bol pre jakúsi vzburu, ktorá bola povstala v meste, a pre vraždu hodený do žalára. 20 Vtedy zase prehovoril k nim Pilát chcúc prepustiť Ježiša. 21 Ale oni mu nato volali zpät a hovorili: Ukrižuj, ukrižuj ho! 22 A on im povedal po tretie: Ale čože zlého urobil tento? Nijakej príčiny smrti som nenašiel na ňom. Potrescem ho tedy a prepustím. 23 Ale oni len naliehali velikým hlasom a požadovali, aby bol ukrižovaný, a ich hlasy prevládaly i hlasy najvyšších kňazov. 24 Vtedy usúdil Pilát, aby sa stalo, čo si žiadajú, 25 a prepustil im toho pre vzburu a pre vraždu hodeného do väzenia, ktorého si pýtali, a Ježiša vydal ich ľubovôli. Pána vedú ukrižovať. Šimon Cyrenenský.
26 A jako ho viedli, pochytili istého Šimona Cyrenenského, ktorý išiel s poľa, a položili na neho kríž, aby niesol za Ježišom. 27 A išlo za ním veliké množstvo ľudu i žien, ktoré nariekaly a kvílily nad ním. 28 A Ježiš sa obrátil k nim a povedal: Dcéry Jeruzalema, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi: 29 Lebo hľa, idú dni, v ktorých povedia: Blahoslavené neplodné, a životy, ktoré nerodily, prsia, ktoré nekojily. 30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a brehom: Prikryte nás: 31 Lebo ak toto robia na zelenom dreve, čo bude na suchom. 32 A videl s ním aj iných dvoch, zločincov, aby ich zabili. Ukrižovanie. Lotri.
33 A keď prišli na miesto, zvané Lebka alebo Umrlčia hlava, tam ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného po pravej a druhého po ľavej strane. 34 A Ježiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! A deliac si jeho rúcho hodili oň los. 35 A ľudia stáli a dívali sa. A posmievali sa mu s nimi aj pohlavári a hovorili: Iným spomáhal, nech spomôže sám sebe, ak je on Kristus, ten vyvolený Boží! 36 Aj vojaci sa mu posmievali prichádzajúc a ocot mu podávajúc 37 a hovorili: Ak si ty ten kráľ Židov, spomôžže si! 38 A bol aj nápis napísaný nad ním, písmom gréckym, latinským a hebrejským: Toto je kráľ Židov. 39 A jeden z tých povesených zločincov sa mu rúhal a hovoril: Či nie si ty Kristus? Spomôž sám sebe i nám! 40 A ten druhý odpovedal, karhal ho a riekol: Či sa ani ty nebojíš Boha, pretože si v tom istom odsudku? 41 A my, pravda, spravedlivo, lebo berieme hodnú odplatu za to, čo sme páchali, ale tento neurobil ničoho zlého. 42 A povedal Ježišovi: Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prijdeš vo svojom kráľovstve! 43 A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji. 44 A bolo okolo šiestej hodiny, a povstala tma na celej zemi a trvala až do deviatej hodiny. 45 A slnce sa zatmilo, a chrámová opona sa roztrhla cez poly. 46 A Ježiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! A keď to povedal, vypustil dušu. 47 A keď videl stotník, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Tento človek bol skutočne spravedlivý. 48 A všetky tie zástupy, ktoré sa boly sišly k tomu divadlu, vidiac, čo sa stalo, všetci sa bili do pŕs a vracali sa zpät do mesta. 49 A všetci jeho známi stáli zďaleka, i ženy, ktoré nasledujúc ho boly prišly s ním od Galilee a dívaly sa na to. Jozef z Arimátie. Pánov pohrab.
50 A hľa, nejaký muž, menom Jozef, radca, človek, dobrý a spravedlivý, 51 ktorý nebol pristal na ich radu a na ich skutok, z Arimátie, z mesta Židov, ktorý tiež sám očakával kráľovstvo Božie, 52 ten išiel k Pilátovi a vypýtal si telo Ježišovo. 53 A keď ho sňal, zavinul ho do jemného plátna a položil do hrobu, vytesaného v skale, v ktorom ešte nikdy nikto neležal. 54 A bol deň pripravovania, a nastávala sobota. 55 A išli za ním aj ženy, ktoré s ním boly prišly z Galilee, a podívaly sa na hrob, i jako ta bolo položené telo. 56 A navrátiac sa nahotovily voňavých vecí i mastí. Ale cez sobotu odpočívaly podľa prikázania.