14. kapitola
Vodnateľný.
1A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farizeov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho pozorovali. 2A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek. 3A Ježiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie? 4Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil. 5A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň? 6A nemohli mu odpovedať na to.O skromnosti, vyberanie miesta. Dobročinnosť.
7A pozvaným povedal podobenstvo pozorujúc, ako si vyberali predné miesta, a riekol im: 8Keďby si bol od niekoho pozvaný na svadbu, nesadaj si na predné miesto, aby snáď nebol od neho pozvaný aj niekto vzácnejší ako ty, 9a neprišiel, kto teba i tamtoho pozval, a nepovedal ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si započal s hanbou zaujímať najposlednejšie miesto. 10Ale keď ťa pozvú, iď a sadni si na posledné miesto, aby, keď prijde ten, kto ťa pozval, povedal ti: Priateľu, sadni si vyššie! Vtedy budeš mať chválu pred všetkými svojimi spolustolujúcimi. 11Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude povýšený. 12A povedal aj tomu, ktorý ho pozval: Keď strojíš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuzných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tiež nepozvali, a mal by si odplatu. 13Ale keď robíš hostinu, povolaj chudobných, chromých, krivých a slepých 14a budeš blahoslavený, pretože ti nemajú čím odplatiť, lebo ti bude odplatené pri vzkriesení spravedlivých.Podobenstvo o veľkej večeri.
15Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Božom! 16Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých. 17A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už všetko hotové. 18Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma! 19A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma. 20A zase iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prijsť. 21A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých! 22A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto. 23A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom! 24Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere.Nasledovanie Krista. Veža. Kráľ, idúci do boja. Soľ.
25A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im: 26Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom. 27A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom. 28Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť? 29Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu 30a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť. 31Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho? 32Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj. 33Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. 34Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia? 35Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!