11. kapitola
Pán učí modlitbe.
1 A stalo sa, keď bol na ktoromsi mieste a modlil sa a keď prestal, že mu povedal ktorýsi z jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, jako i Ján naučil svojich učeníkov. 2 A on im povedal: Keď sa modlíte, hovorte: Náš Otče, ktorý si v nebesiach! Nech sa posvätí tvoje meno! Nech prijde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa jako v nebi, tak i na zemi! 3 Dávaj nám náš povšedný chlieb každého dňa! 4 A odpusť nám naše hriechy, lebo aj my sami odpúšťame každému svojmu vinníkovi. A neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého! 5 A povedal im: Kto z vás bude mať priateľa a pojde k nemu o polnoci a povedal by mu: Priateľu, požičaj mi tri chleby, 6 lebo môj priateľ prišiel ku mne s cesty, a nemám, čo by som mu predložil. 7 A tamten z vnútra odpovedajúc by povedal: Netráp ma! Dvere sú už zamknuté, a moje deti sú so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti. 8 Hovorím vám, že ak aj vstanúc nedá mu preto, že mu je priateľom, ale pre jeho nestudatosť vstane a dá mu, koľko potrebuje. 9 I ja vám hovorím: Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte a otvorí sa vám; 10 lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu kto klepe, bude otvorené. 11 A ktorýže z vás otec by bol taký, aby svojmu synovi, keby ho prosil za chlieb, podal kameň?! Alebo aj za rybu, či mu azda miesto ryby podá hada? 12 Alebo aj keby prosil za vajce, však mu len nepodá škorpióna?! 13 Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia! Belzebúb. Čou mocou Pán vyháňa démonov.
14 A vyháňal démona, a ten bol nemý. A stalo sa, keď vyšiel démon, že nemý hovoril. A zástupy sa divily. 15 Ale niektorí z nich povedali: Belzebúbom, kniežaťom nad démonami, vyháňa démonov. 16 A zase iní pokúšajúc hľadali od neho znamenie z neba. 17 Ale on znal ich myšlienky a povedal im: Každé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne, i dom, rozdelený proti domu, padá. 18 A jestli je i satan rozdelený proti sebe, jako potom obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že Belzebúbom vyháňam démonov. 19 No, ak ja Belzebúbom vyháňam démonov, vaši synovia ich kým vyháňajú? Preto oni budú vašimi sudcami. 20 Ale ak ja prstom Božím vyháňam démonov, tak teda prišlo k vám kráľovstvo Božie. 21 Keď silný ozbrojenec stráži svoj palác, v pokoji sú jeho veci. 22 Ale keby prišiel na neho silnejší, ako je on, a premohol by ho, vezme jeho zbraň, na ktorú sa nadejal, a rozdá svoju korisť. 23 Kto nie je so mnou, je proti mne: a kto so mnou neshromažďuje, rozptyľuje. Navrátivší sa nečistý duch.
24 Keď vyjde nečistý duch od človeka, chodí po bezvodných miestach a hľadá odpočinok a keď nenajde, hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. 25 A keď prijde, najde zametený a ozdobený. 26 Vtedy ide a pojme so sebou ešte sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc bývajú tam, a posledné veci toho človeka stávajú sa horšími ako prvé. 27 A stalo sa v tom, ako to hovoril, že nejaká žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval! 28 Ale on povedal: Ba pravda, blahoslavení, ktorí čujú slovo Božie a zachovávajú ho! Pán tresce žiadajúcich znamenie. Svieca.
29 A keď sa k nemu shromažďovaly zástupy, začal hovoriť: Toto pokolenie je zlé pokolenie, znamenie vyhľadáva; a znamenie mu nebude dané, iba znamenie proroka Jonáša. 30 Lebo jako bol Jonáš znamením Ninivänom, tak bude aj Syn človeka tomuto pokoleniu. 31 Kráľovná Juhu vstane na súde s mužmi tohoto pokolenia a odsúdi ich; lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún! 32 Ninivskí mužovia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo činili pokánie na kázeň Jonášovu; a hľa, tu je viac ako Jonáš! 33 A nikto zažnúc sviecu nestavia jej na skryté miesto ani pod nádobu, ale na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo. 34 Sviecou tela je oko; keď je tedy tvoje oko prosté, je i celé tvoje telo svetlé; ale keby bolo zlé, i tvoje telo by bolo tmavé. 35 Hľaď tedy, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou! 36 Ak tedy bude celé tvoje telo svetlé, nemajúce nijakej tmavej čiastky, vtedy bude celé svetlé, jako blesk keď ťa svieca osvecuje svojím bleskom. Pán tresce hrobovú pobožnosť farizeov a zákonníkov.
37 A medzitým, čo hovoril, prosil ho jakýsi farizeus, žeby obedoval u neho. A vošiel a sadol si za stôl. 38 A farizeus vidiac to zadivil sa, že sa prv neumyl pred obedom. 39 A Pán mu povedal: Teraz vy farizeovia čistíte vonok pohára a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby. 40 Blázni, či ten, ktorý učinil vonok, neučinil aj vnútra? 41 Avšak len dávajte to, čo je dnu, almužnou, a hľa, všetko vám je čisté. 42 Ale beda vám, farizeovia, že dávate desiatky z máty a ruty a z každej zeliny a obchádzate súd a lásku Božiu. Toto bolo treba robiť a tamto neopúšťať. 43 Beda vám, farizeovia, že milujete prvé stolice v synagógach a pozdravovania na trhoch. 44 Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, že ste jako nie patrné hroby, a ľudia, ktorí chodia po nich, nevedia o tom, že chodia po hroboch. 45 A ktorýsi zo zákonníkov odpovedal a riekol mu: Učiteľu, toto hovoriac i nás hanobíš. 46 A on povedal: Aj vám, zákonníkom, beda, lebo kladiete na ľudí neznesiteľné bremená, ale sami sa ani jedným svojím prstom tých bremien nedotýkate. 47 Beda vám, že staviate prorokom náhrobky, a vaši otcovia ich povraždili! 48 Tak tedy ste svedkami a súhlasíte so skutkami svojich otcov; lebo oni ich povraždili, a vy staviate ich náhrobky. 49 Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a niektorých z nich zavraždia a niektorých budú prenasledovať, 50 aby bola vyhľadaná od tohoto pokolenia krv všetkých prorokov, vyliata od založenia sveta, 51 od krvi Ábelovej až do krvi Zachariášovej, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, bude vyhľadaná od tohoto pokolenia. 52 Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč známosti; sami ste nevošli a vchádzajúcim ste bránili. 53 A keď vyšiel odtiaľ, začali zákonníci a farizeovia strašne sa na neho hnevať 54 a úkladnícky sa ho na všeličo vypytovať, aby ulovili niečo z jeho úst a obžalovali ho.