5. kapitola
1 Strež svoju nohu, keď ideš do domu Božieho, a pristúp, aby si počul, lebo to je lepšie, ako keď blázni dávajú bitnú obeť, pretože nevedia o tom, keď robia zle. 2 Nenáhli svojimi ústami, a tvoje srdce nech sa neponáhľa vyniesť slovo pred Bohom, pretože Bôh je na nebesiach, a ty si na zemi, preto nech je tvojich slov málo. 3 Lebo jako ide spánok s mnohým zamestnaním, tak i hlas blázna s mnohými slovami. 4 Keby si sľúbil Bohu sľub, neodkladaj ho splniť; lebo neni záľuby v bláznoch; to, čo sľúbiš, splň! 5 Je lepšie, aby si nesľuboval, než aby si sľúbil a nesplnil. 6 Nedaj svojich úst, aby spôsobily to, že by hrešilo tvoje telo, ani nepovedz pred anjelom, že je to omyl. Prečo sa má Bôh hnevať na tvoj hlas a zkaziť dielo tvojich rúk? 7 Lebo kde je mnoho snov, tam i márnosti, i kde mnoho slov. Boj sa istotne Boha! 8 Keby si videl utiskovanie chudobného a olupovanie súdu a spravedlivosti v krajine, nediv sa tej veci; lebo však vysoký s hora pozoruje vysokého a vysokí nad nimi. 9 A užitok zeme je vo všetkom; i samému kráľovi slúži pole. 10 Ten, kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí; a ten, kto miluje bohatstvo, nenasýti sa dôchodku. Aj to je márnosť. 11 Keď sa množí majetok, množia sa i tí, ktorí ho jedia; a jaký iný užitok má jeho pán krome že sa naň dívajú jeho oči? 12 Sladký je sen pracujúceho, už či jie málo a či mnoho; ale sýtosť bohatého nedopustí mu spať. 13 Je šeredné zlo, ktoré som videl pod slnkom: bohatstvo, zachované jeho majiteľovi na jeho zlé. 14 Také bohatstvo zhynie pre zlú správu, a jestli splodil syna, nieto ničoho v jeho ruke. 15 Jako vyšiel zo života svojej matky, zase tak odchádza nahý, jako prišiel, ani nevezme ničoho za svoju prácu, čo by odniesol vo svojej ruke. 16 Aj to je šeredné zlo, že celkom tak, ako prišiel, aj odíde, a tedy jaký má užitok z toho, že pracoval do vetra? 17 A ešte k tomu jedol po všetky svoje dni vo tme, pri čom zažil mnoho nevole i nemoci i hnevu. 18 Hľa, čo som ja videl: čo je dobré a čo pekné, je to, aby jedol človek a pil a videl dobré vo všetkej svojej práci, ktorou sa trudí pod slnkom ten skromný počet dní svojho života, ktoré mu dal Bôh, lebo to je jeho podiel. 19 Ako aj keď dal Bôh ktorémukoľvek človekovi bohatstvo a poklady a učinil ho pánom, aby jedol z toho a bral svoj podiel a radoval sa vo svojej práci, je to dar Boží. 20 (Lebo nebude toho mnoho, čo bude pamätať na dni svojho života), pretože Bôh odpovedá radosťou jeho srdca.