11. kapitola
Štedrosť, opatrnosť, pilnosť; pamätať, že je všetko márnosť.
1Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho najdeš. 2Daj čiastku siedmim, ba i ôsmim, lebo nevieš, čo jaké zlo bude na zemi. 3Keď sa naplnia oblaky, vylievajú dážď na zem, a keď padne strom na juh alebo keď na sever, na mieste, na ktoré padne strom, tam je. 4Ten, kto pozoruje na vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať. 5Ako nevieš, čo ktorá je cesta vetra, jako rastú kosti v živote tehotnej, tak ani neznáš diela Boha, ktorý činí všetko. 6Za rána sej svoje semeno a večer nedaj odpočinutia svojej ruke, lebo nevieš, ktoré sa lepšie hodí, toto a či tamto, alebo či je oboje jednako dobré. 7Sladké je svetlo a dobré očiam vidieť slnko. 8Lebo keby aj mnoho rokov žil človek, nech sa raduje v nich vo všetkých a nech pamätá na dni temnosti, lebo ich bude mnoho. Všetko, čo prišlo, je márnosť.Výstraha pred ľahkomyseľnosťou v mladosti.
9Raduj sa tedy, mládenče, vo svojej detskej mladi, a nech ťa obveseľuje tvoje srdce vo dňoch tvojej mladosti, a choď po cestách svojho srdca a podľa videnia svojich očí, ale vedz, že ťa Bôh pre to pre všetko privedie na súd. 10Preto odstráň hnev od svojho srdca a odvráť zlé od svojho tela, lebo detstvo a ranná mladosť je márnosť.