Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

11. kapitola

Porazenie ostatných kráľov.

1 A stalo sa, keď počul o tom Jabin, kráľ Chácora, že poslal posolstvo k Jobábovi, kráľovi Mádona, a ku kráľovi Šimrona a ku kráľovi Achšafa,
2 jako aj ku kráľom, ktorí boli od severa na vrchoch i na rovine južne od Kineróta i na nížine i na výšine Dóra od mora, na západe, 3 ku Kananejovi na východe i na západe i k Amorejovi, Hetejovi, Ferezejovi, Jebuzejovi na vrchoch a k Hevejovi pod Hermonom v zemi Micpa. 4 A vyšli oni aj všetky ich vojská s nimi, mnoho ľudstva, jako piesku, ktorý je na brehu mora čo do množstva, i koní i vozov veľmi mnoho. 5 A síduc sa všetci tí kráľovia prišli a táborili spoločne pri vodách Mérom, aby bojovali proti Izraelovi. 6 A Hospodin riekol Jozuovi: Neboj sa ich, lebo zajtra o tomto čase ich ja vydám všetkých, aby boli pobití pred Izraelom. Ich koňom popodrezuješ žily a ich vozy spáliš ohňom. 7 A tak prišiel na nich Jozua i všetok bojovný ľud s ním ku vodám Mérom neočakávane a dopadli na nich. 8 A Hospodin ich vydal do ruky Izraela, a bili ich a honili ich až po veľký Sidon a až po Misrefót-májim a až po údolie Micpe na východ, a bili ich, až im neponechali nikoho živého. 9 A Jozua im učinil tak, ako mu rozkázal Hospodin. Ich koňom popodrezoval žily a ich vozy spálil ohňom.

Chácor spálený, skoro celá zem dobytá.

10 A Jozua sa vrátil toho času a zaujal Chácor a jeho kráľa zabil mečom, lebo Chácor bol predtým hlavou všetkých tých kráľovstiev.
11 A pobili všetky duše, ktoré boly v ňom, ostrím meča zarieknuc ich na záhubu; nezostalo niktorej duše živej, a Chácor spálil ohňom. 12 A všetky mestá tých kráľov a všetkých ich kráľov zaujal Jozua a pobil ich ostrím meča zarieknuc ich na záhubu, tak ako prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov. 13 Ale z miest, ktoré stály na svojom návrší, nespálil Izrael niktorého; iba Chácor samotný spálil Jozua. 14 A všetku korisť tých miest i dobytok ulúpili sebe synovia Izraelovi. Len ľudí bili všetkých ostrím meča, dokiaľ ich nevyhladili. Neponechali niktorej duše. 15 Jako prikázal Hospodin Mojžišovi, svojmu služobníkovi, tak prikázal i Mojžiš Jozuovi, a tak učinil Jozua; nenechal nevykonaného ani slova zo všetkého toho, čo prikázal Hospodin Mojžišovi. 16 A tedy vzal Jozua celú tú zem, vrchy aj celý juh i celú zem Góšen i nížinu i rovinu i pohorie Izraelovo i jeho nížiny. 17 Od Lysého vrchu, ktorý sa tiahne hore do Seira až po Baalgáda na doline Libanona pod vrchom Hermonom, i všetkých ich kráľov zajal a zbil ich a pobil ich. 18 Dlhý čas viedol Jozua vojnu so všetkými tými kráľmi. 19 Nebolo mesta, ktoré by bolo učinilo pokoj so synmi Izraelovými krome Heveja, obyvateľov to Gibeona; všetky ostatné pobrali v boji. 20 Lebo to bolo od Hospodina, aby zatvrdili svoje srdce a vyšli bojovať s Izraelom nato, aby ich úplne vyhubil, zarieknutých na záhubu, aby nemali zľutovania, ale aby ich zahladil, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi.

Koniec Enákovcov.

21 V tom čase prišiel Jozua a vyplienil Enákov s vrchov, z Hebrona, z Debíra, z Anába a so všetkých vrchov Judska jako i so všetkých vrchov Izraelska, s ich mestami ich vyhladil Jozua, zarieknutých na záhubu.
22 Nezostalo niktorého z Enákov v zemi synov Izraelových, iba v Gaze, v Gáte a v Ašdóte pozostali. 23 A tedy vzal Jozua celú zem podľa všetkého toho, čo hovoril Hospodin Mojžišovi, a Jozua ju dal Izraelovi do dedičstva podľa ich údelov po ich pokoleniach. A tak mala zem pokoj od vojny.