36. kapitola
Bôh je svrchovane mocný, spravedlivým a kajúcnym pomáha, bezbožných tresce. Elíhu napomína Joba.
1A ešte pokračoval Elíhu a riekol: 2Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha. 3Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť. 4Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou. 5Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca. 6Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych. 7Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení. 8A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia, 9vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu.10A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti. 11Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši. 12Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti. 13Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže. 14Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi. 15Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho. 16A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku. 17Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách. 18Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného. 19Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily? 20Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta. 21Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať.Velebné vládnutie Božie v prírode.
22Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ? 23Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť? 24Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia. 25Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka. 26Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť. 27Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho hmly, 28ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí. 29Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu? 30Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora. 31Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť. 32Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa. 33Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!