36. kapitola

Štvrtá Elíhuova reč

1 A ešte pokračoval Elíhu a riekol:
2 Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha. 3 Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť. 4 Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou. 5 Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca. 6 Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych. 7 Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení. 8 A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia, 9 vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu. 10 A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti. 11 Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši. 12 Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti. 13 Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže. 14 Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi. 15 Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho. 16 A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku. 17 Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách. 18 Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného. 19 Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily? 20 Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta. 21 Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať. 22 Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ? 23 Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť? 24 Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia. 25 Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka. 26 Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť. 27 Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mhly, 28 ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí. 29 Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu? 30 Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora. 31 Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť. 32 Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa. 33 Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!