Predchádzajúca kapitola

8. kapitola

Žena, pristihnutá pri cudzoložstve.

1A Ježiš odišiel na Olivový vrch. 2Ale na úsvite zase prišiel do chrámu, a všetok ľud prichádzal k nemu; a sadol si a učil ich. 3A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ženu, pristihnutú v cudzoložstve, a postaviac ju do prostredku 4povedali mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoložila. 5A v zákone nám prikázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš? 6Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obžalovať. A Ježiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem. 7A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň. 8A opät sa zohnul dolu a písal na zem. 9Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až do posledných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v prostredku. 10A keď sa zase pozdvihol Ježiš a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej: Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil? 11A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej.

Svetlo sveta. Svedoctvo Ježišovo a Otcovo. Odpor so strany Židov.

12Potom im zase hovoril Ježiš a riekol: Ja som svetlo sveta. Ten, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života. 13A farizeovia mu povedali: Ty svedčíš sám o sebe; tvoje svedoctvo nie je pravdivé. 14A Ježiš odpovedal a riekol im: I jestli ja svedčím sám o sebe, je moje svedoctvo pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ prichádzam alebo kam idem. 15Vy súdite podľa súdu tela; ja nesúdim nikoho. 16Ale aj jestli ja súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale som ja a ten, ktorý ma poslal, Otec. 17A veď aj vo vašom zákone je napísané, že dvoch ľudí svedoctvo je pravdivé. 18Ja som, ktorý svedčím sám o sebe, a svedčí o mne ten, ktorý ma poslal, Otec. 19Vtedy mu povedali: A kdeže je ten tvoj otec? Ježiš odpovedal: Neznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste mňa znali, znali by ste aj môjho Otca. 20Tieto slová hovoril Ježiš pri pokladnici učiac v chráme, a nikto ho nejal, lebo ešte nebola prišla jeho hodina.

Židia zdola. Reč o Otcovi. Mnohí uveria.

21Potom im zase povedal Ježiš: Ja idem, a budete ma hľadať a zomriete vo svojom hriechu. Ta, kam ja idem, vy nemôžete prijsť. 22Vtedy hovorili Židia: Či sa snáď sám zabije, keď hovorí, že ta, kam ja idem, vy nemôžete prijsť? 23A on im povedal: Vy ste zdola; ja som zhora; vy ste z tohoto sveta; ja nie som z tohoto sveta. 24Nuž povedal som vám, že zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch. 25Vtedy mu povedali: A ktože si ty? A Ježiš im povedal: Predne to, čo vám aj hovorím. 26Mnoho mám čo o vás hovoriť a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od neho, to hovorím svetu. 27Ale neporozumeli, že im hovoril o Otcovi. 28A tak im povedal Ježiš: Keď povýšite Syna človeka, vtedy zviete, že ja som, a že sám od seba nerobím ničoho, ale jako ma naučil môj Otec, tak a to hovorím. 29A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nezanechal ma Otec samotného, lebo ja vždycky činím to, čo sa jemu ľúbi. 30Keď to hovoril, mnohí uverili v neho. 31Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi 32a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.

Semä Abrahámovo sme. Synovia diablovi.

33Odpovedali mu: Semä Abrahámovo sme a nikdy sme nikomu neslúžili; jako ty teda hovoríš, že vraj budete slobodní? 34Ježiš im odpovedal: Ameň, ameň vám hovorím, že každý, kto činí hriech, je sluhom hriechu. 35A sluha nezostáva v dome na veky; syn zostáva na veky. 36Tedy keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní. 37Viem, že ste semä Abrahámovo, ale ma hľadáte zabiť, lebo moje slovo nemá miesta vo vás. 38Ja, čo som videl u svojho Otca, to hovorím; a tak aj vy, čo ste videli a počuli od svojho otca, to robíte. 39Odpovedali a riekli mu: Naším otcom je Abrahám. Na to im povedal Ježiš: Keby ste boli deťmi Abrahámovými, robili by ste skutky Abrahámove; 40ale teraz ma hľadáte zabiť, človeka, ktorý som vám hovoril pravdu, ktorú som počul od Boha; toho Abrahám neurobil. 41Vy konáte skutky svojho otca. Povedali mu: My sme sa nezrodili zo smilstva; máme jedného otca, Boha. 42Ježiš im povedal: Keby bol Bôh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel sám od seba, ale on ma poslal. 43Prečo neznáte mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať moje slovo. 44Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je lhár a jej otec, otec lži. 45Ale ja, pretože hovorím pravdu, neveríte mi. 46Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu? Ale ak hovorím pravdu, prečo mi neveríte? 47Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.

Židia nadávajú Ježišovi a chcú ho kameňovať.

48Vtedy odpovedali Židia a riekli mu: Či my nehovoríme dobre, že si ty Samaritán a že máš démona? 49A Ježiš odpovedal: Ja nemám démona, ale ctím svojho Otca, a vy ma zneuctievate. 50A ja nehľadám svojej chvály; jesto, kto hľadá a súdi. 51Ameň, ameň vám hovorím, že ak niekto zachová moje slovo, neuvidí smrti na veky. 52Vtedy mu povedali Židia: Teraz sme poznali, že máš démona. Abrahám zomrel, i proroci pomreli, a ty hovoríš, že vraj ak niekto zachová moje slovo, neokúsi smrti na veky. 53Či si ty azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý predsa zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa ty robíš? 54Ježiš odpovedal: Ak ja sám seba chválim, moja chvála je nič. Jesto môj Otec, ktorý ma chváli, o ktorom vy hovoríte, že je to váš Bôh, 55a nepoznali ste ho, ale ja ho znám. A keby som povedal, že ho neznám, bol by som vám podobným lhárom; ale ho znám a zachovávam jeho slovo. 56Abrahám, váš otec, splesal, aby videl môj deň, aj videl a radoval sa. 57Vtedy mu povedali Židia: Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a Abraháma si videl? 58Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja. 59Vtedy zodvihli kamene, aby hodili do neho. Ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu prejdúc pomedzi nich a tak odišiel.