20. kapitola
Pán vstane z mŕtvych a ukáže sa Márii Magdaléne.
1 Potom v prvý deň týždňa, skoro ráno, keď ešte bolo tma, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že je kameň odvalený od hrobu. 2 A keď to videla, bežala a prišla k Šimonovi Petrovi a k tomu druhému učeníkovi, ktorého mal rád Ježiš, a povedala im: Vzali Pána z hrobu, a nevieme, kde ho položili. 3 Vtedy vyšiel Peter aj ten druhý učeník, a išli k hrobu. 4 A bežali tí dvaja spolu, ale ten druhý učeník bežal popredku, rýchlejšie ako Peter, a prišiel prvý k hrobu. 5 A keď sa nahnul, videl povoje ležať, ale nevošiel. 6 Potom prišiel aj Šimon Peter idúc za ním a vošiel do hrobu a tiež videl povoje ležať 7 i šatku na znoj, ktorá bola na jeho hlave, ale tá neležala s povojmi, ale bola osobitne svinutá na jednom mieste. 8 Vtedy už vošiel aj ten druhý učeník, ktorý to bol prišiel prvý k hrobu, a videl a uveril, 9 lebo ešte neznali písma, že musel vstať z mŕtvych. 10 Vtedy zase odišli tí učeníci k svojim. 11 Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. A jako tak plakala, nahla sa do hrobu 12 a videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách, kde bolo ležalo telo Ježišovo. 13 A oni jej povedali: Ženo, čo plačeš? A ona im povedala: Vzali môjho Pána, a neviem, kde ho položili. 14 A keď to povedala, obrátila sa nazad a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš. 15 Ježiš jej povedal: Ženo, čo plačeš? Koho hľadáš? A ona domnievajúc sa, že je zahradník, povedala mu: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja ho vezmem. 16 Ježiš jej povedal: Mária! A ona sa obrátila a povedala mu hebrejsky: Rabbúni! (čo znamená: Učiteľu!). 17 Ježiš jej povedal: Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevstúpil hore k svojmu Otcovi; ale idi k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. 18 A tak prišla Mária Magdaléna a zvestovala učeníkom, že videla Pána, a že jej to povedal. Pán sa zjaví v shromaždení učeníkov.
19 A keď bol večer toho dňa, prvého dňa týždňa, a dvere, kde boli učeníci shromaždení, boly zamknuté zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a zastal si do prostredku a povedal im: Pokoj vám! 20 A keď to povedal, ukázal im svoje ruky aj svoj bok. A tak zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. 21 Vtedy im zase povedal Ježiš: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás. 22 A keď to povedal, dýchnul na nich a povedal im: Prijmite Svätého Ducha! 23 Keby ste odpustili hriechy niektorých ľudí, sú im odpustené, a keby ste zadržali hriechy niektorých ľudí, sú im zadržané. Tomáš.
24 Ale Tomáš, jeden z dvanástich, zvaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím bodnutia hrebov na jeho rukách a nepoložím svojho prstu na miesta, bodnuté od hrebov, a nepoložím svojej ruky na jeho bok, neuverím. 26 A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dveriach a stal si do prostredku a povedal: Pokoj vám! 27 A potom povedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci! 28 A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Bôh! 29 A Ježiš mu povedal: Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili. 30 A tak aj mnoho iných divov učinil Ježiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú napísané v tejto knihe. 31 Ale toto je napísané nato, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a aby ste veriac mali život v jeho mene.