3. kapitola
Neskrotený jazyk ohňom.
1Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, že budeme prísnejšie súdení. 2Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na úzdu i celé telo. 3Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchaly, a tak sem i ta obraciame celé ich telo. 4Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje. 5Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli! 6I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo života od narodenia a je rozplameňovaný peklom. 7Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr; 8ale jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu. 9Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu; 10z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia! 11Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu? 12Či môže, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôže vydať slanú i sladkú vodu.Múdrosť s hora.
13Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti! 14Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde. 15Tá múdrosť neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská. 16Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec. 17Ale múdrosť s hora je ponajprv čistotná, potom pokojná, prívetivá, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a nepokrytecká. 18A ovocie spravedlivosti seje sa v pokoji tým, ktorí pôsobia pokoj.