5. kapitola
Pieseň o vinici.
1 Nože nech spievam svojmu milému pieseň môjho milovaného o jeho vinici: Môj milý mal vinicu na úrodnom vrchu. 2 Prekopal ju a vysbieral z nej kamenie, vysadil ju najvýbornejšou révou a vystavil vežu prostred nej, ba ešte aj lis v nej vytesal a očakával, že bude rodiť hrozná; ale rodila plané nedozrelky. 3 A tak teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia Júdovi, nože rozsúďte medzi mnou a medzi mojou vinicou! 4 Čo sa ešte malo učiniť mojej vinici, čo by som nebol v nej učinil? Prečo, keď som očakával, že bude rodiť hrozná, rodila plané nedozrelky? 5 Preto teraz nech vám oznámim, čo učiním svojej vinici: odstránim jej hlohový plot, a bude na zkazu; rozváľam jej murovanú ohradu, a bude na pošliapanie. 6 A učiním ju prielohom; nebude rezaná ani kopaná, a vzrastie na nej tŕnie a bodľač. A zakážem oblakom, aby nedaly, že by na ňu pršal dážď. Beda hrabivcom, opilcom, pyšným a prevráteným.
7 Lebo vinicou Hospodina Zástupov je dom Izraelov, a mužovia Júdovi sú zasadenou révou jeho rozkoše. Ale kým očakával súd, hľa, samý útisk, očakával spravedlivosť, a tu hľa, krik. 8 Beda tým, ktorí pripojujú dom ku domu a posunujú pole k poľu, takže nieto inému miesta! Jako keby ste boli sami osadení prostred zeme! 9 V moje uši riekol Hospodin Zástupov: Ba isté je, že mnohé domy budú obrátené v púšť, veľké a krásne, takže nebude v nich obyvateľa. 10 Lebo desať honov vinice vydá jeden bat, a chomer vysiateho semena vydá efu. 11 Beda tým, ktorí vstávajúc skoro ráno sháňajú sa po opojnom nápoji, a ktorí trvajú pri tom neskoro do noci, až ich víno rozpaľuje! 12 Citara, harfa, bubon, píšťala a víno, to sú ich hostiny! A na skutok Hospodinov nehľadia ani nevidia diela jeho rúk. 13 Preto pojde môj ľud do zajatia, tak čo nezvie, a jeho sláva sa obráti v mužov, ktorí budú trpieť hladom, a jeho množstvo vyschne od smädu. 14 Preto i peklo rozširuje svoje hrdloDoslovne: dušu = žiadosť a roztvára svoje ústa nad mieru, a sostúpi ta jeho, Jeruzalema, nádhera i jeho množstvo i jeho hukot i tí, ktorí sa veselia v ňom. 15 A tak bude zohnutý prostý človek a ponížený aj slávny muž, a oči vysokých budú snížené. 16 Ale Hospodin Zástupov bude vyvýšený v súde, a silný Bôh svätý bude posvätený v spravedlivosti. 17 A ovečky sa budú pásť ako driev na svojom pastvisku, a pustiny tučných budú jesť putujúci. 18 Beda tým, ktorí ťahajú neprávosť za lano márnosti a jako za povraz u voza hriech! 19 Ktorí hovoria: Nech sa ponáhľa, nech pospiecha so svojím dielom, aby sme videli, a nech sa priblíži a nech prijde rada Svätého Izraelovho, aby sme zvedeli. 20 Beda tým, ktorí hovoria zlému dobré a dobrému zlé, ktorí kladú tmu za svetlo a svetlo za tmu, ktorí kladú horké za sladké a sladké za horké! 21 Beda tým, ktorí sú múdri vo svojich vlastných očiach a pred svojou vlastnou tvárou rozumní! 22 Beda tým, ktorí sú hrdinmi do pitia vína, a tým, ktorí sú udatnými mužmi miešať opojný nápoj; 23 ktorí ospravedlňujú bezbožného pre úplatný dar a spravedlivosť spravedlivého odstraňujú od neho. 24 Preto jako jazyk ohňa zožiera strnište, a jako suchá tráva, trávená od plameňa, klesá, tak bude ich koreň ako zhnilina, a ich kvet sa vznesie ako prach, lebo zavrhli zákon Hospodina Zástupov a rúhavo pohŕdli rečou Svätého Izraelovho. Strašný pomstiteľ.
25 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na jeho ľud, a on vystrúc svoju ruku na neho porazil ho tak, až sa zatriasly vrchy, a ich mŕtve telá boly jako hnoj prostred ulice. Pri tom pri všetkom neodvrátil sa jeho hnev, a ešte vždy je jeho ruka vystretá. 26 A vyzdvihne prápor národom zďaleka a zapískne naň, aby prišiel od konca zeme. A hľa, prijde rýchle a ľahkým behom. 27 Nebude medzi nimi ustalého ani klesajúceho, nezadrieme ani nezaspí, ani sa nerozopne opasok jeho bedier, ani sa neroztrhne remenec na jeho obuvi. 28 Jeho strely sú ostré, a všetky jeho lučištia sú natiahnuté; kopytá jeho koní sa považujú za tvrdé jako kremeň a jeho kolesá za rýchle jako víchrica. 29 Jeho revanie jako revanie ľva, bude revať jako ľvíčatá, a bude mumlať a pochytí korisť a odvlečie, ani nebude nikoho, kto by vytrhol. 30 A bude hučať nad ním toho dňa, jako hučí more. A keď pozrie človek na zem, tu hľa, tma, úzkosť. A svetlo? Zatmí sa jej mrakmi.