42. kapitola
Kristus služobník Hospodinov.
1 Hľa, môj služobník, ktorého podopriem, môj vyvolený, v ktorom má záľubu moja duša! Dám svojho Ducha na neho, vynášať bude národom súd. 2 Nebude kričať ani nepovýši ani nedá počuť na ulici svojho hlasu. 3 Nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knôtu nevyhasí; súd bude vynášať podľa pravdy. 4 Nebude tlieť ani sa nenalomí, dokiaľ nepostaví na zemi súdu, a na jeho vyučujúci zákon budú očakávať ostrovy. 5 Takto hovorí silný Bôh Hospodin, ktorý stvoril nebesia a roztiahol ich, ktorý rozprestrel zem i to, čo vychádza z nej, ktorý dáva dych ľudu, ktorý je na nej, a ducha tým, ktorí chodia po nej. 6 Ja Hospodin som ťa povolal v spravedlivosti a pojal som ťa za tvoju ruku, budem ťa ostríhať a dám ťa za smluvu ľudu a za svetlo národom, 7 aby si otvoril slepé oči a vyviedol väzňa z väzenia, zo žalára tých, ktorí sedia vo tme. 8 Ja Hospodin, to je moje meno, a nedám inému svojej slávy ani rytinám svojej chvály. 9 Hľa, predpovedané veci prvé prišly, a nové ja oznámim; dám, aby ste počuli o nich prv, ako vypučia. Spievať Hospodinovi pre jeho divné skutky.
10 Spievajte Hospodinovi novú pieseň, jeho chválu od konca zeme, tí, ktorí sostupujú na more, i jeho náplň, ostrovy aj ich obyvatelia! 11 Nech pozdvihnú svoj hlas púšť i jej mestá, dediny, v ktorých býva Kédar! Nech plesajú obyvatelia mesta Séla! Nech pokrikujú s temena vrchov! 12 Nech vzdajú Hospodinovi česť a nech zvestujú na ostrovoch jeho chválu! 13 Hospodin vyjde jako hrdina, jako muž boja zobudí svoju horlivosť; bude kričať, áno, revať, vrhne sa na svojich nepriateľov a zmôže ich ako junák 14 a povie: Mlčal som už od veku; bol som ticho, jako keby som bol býval hluchý a nemý; premáhal som sa. Ale teraz už dychocem ako žena, ktorá ide porodiť; lapám vzduch a dychtím, všetko razom. 15 Spustoším vrchy i brehy a všetku ich bylinu usuším a obrátim rieky na ostrovy a jazerá vysuším. 16 A povediem slepých po ceste, ktorej neznajú; po chodníkoch, ktorých neznajú, ich sprevodím; obrátim tmu pred nimi v svetlo a krivolaké miesta v rovinu. Tieto veci učiním a neopustím ich. 17 Uhnú zpät a veľmi sa budú hanbiť tí, ktorí sa nadejú na rytinu, ktorí hovoria sliatinám: Vy ste našimi bohmi. Hluchí majú počuť a slepí vidieť.
18 Vy, hluchí, počujte, a slepí prezrite, aby ste videli! 19 Kto je slepý krome môjho služobníka a hluchý jako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý jako ten, ktorý požíva môj pokoj, a slepý jako služobník Hospodinov? 20 Hľa, videl si mnohé veci veľké, ale si nezachoval. Mal otvorené uši, ale nepočul. 21 Hospodin mal v ňom záľubu pre svoju spravedlivosť, zvelebil ho svojim zákonom a preslávil. 22 No, a on je olúpeným ľudom a obraným; všetci sú spútaní v dierach; a poschovávaní v žalároch; sú na lúpež, a neni toho, kto by vytrhol, na rozchvátanie, a niet toho, kto by povedal: Navráť! 23 Kto z vás nakloní k tomu ucho, kto bude pozorovať ušima, aby počul, čo bude potom? 24 Kto vydal Jakoba na rozchvátanie a Izraela kto vydal lupičom? Či azda nie Hospodin, proti ktorému sme hrešili? A nechceli chodiť po jeho cestách ani neposlúchali jeho zákona. 25 Preto vylial na neho prchlivosť svojho hnevu a silu vojny, ktorá ho pálila naokolo plameňom, ale nepoznal toho; a rozpálil sa proti nemu, ale nevzal si toho k srdcu.