40. kapitola
Potešenie. Hlas volajúceho. Zvestovať dobré veci.
1 Potešujte, potešujte môj ľud! hovorí váš Bôh. 2 Hovorte k srdcu Jeruzalemu a hlásajte mu, že sa doplnila jeho borba, že je odpustená jeho neprávosť, že vzal z ruky Hospodinovej dvojnásobne za všetky svoje hriechy. 3 Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Hospodinovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu! 4 Každé údolie nech je zvýšené, a každý vrch a breh nech sú snížené, a bude to, čo je krivé, rovinou a hornaté dolinou. 5 A zjaví sa sláva Hospodinova, a uvidia, všetci, každé telo dovedna, že ústa Hospodinove hovorily. 6 Hlas hovorí: Volaj! A povedal: Čo mám volať? Každé telo je tráva a každý jeho pôvab ako poľný kvet: 7 tráva uschla, kvet uvädol, lebo Duch Hospodinov ho ovanul. Áno, ľud je skutočne trávou. 8 Tráva uschla, kvet uvädol, ale slovo nášho Boha stojí na veky. 9 Vyjdi si na vysoký vrch, zvestovateľu dobrých vecí Sione! Povýš mocne svoj hlas, zvestovateľu dobrých vecí, Jeruzaleme! Povýš, neboj sa! Povedz mestám Júdovým: Hľa, váš Bôh! 10 Hľa, Pán Hospodin prijde jako mocný, a jeho rameno mu bude panovať! Hľa, jeho mzda ide s ním a jeho dielo pred ním. 11 Jako pastier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom shromaždí jahňatá a vo svojom lone ich ponesie, brezé nežne povedie. Hospodin je všemohúci; modly sú márnosť.
12 Kto zmeral vody svojou hrsťou a nebesia vymeral piaďou, sobral, merajúc, prach zeme do tretiny mierky a odvážil vrchy na váhe a brehy na vážkach? 13 Kto vystihol veľkosť Ducha Hospodinovho? A človek nech mu oznámi jeho radu! 14 S kýmže sa radil, aby mu bol dal rozumieť a naučil ho kráčať stezkou súdu a vyučil ho známosti? Alebo nech mu oznámi cestu rozumnosti! 15 Hľa, národy sú jako kvapka z vedra a považovaní sú za toľko jako prach na vážkach: hľa, ostrovy zdvihne jako prášok! 16 A Libanon? Nestačil by na zanietenie ohňa, a jeho zveriny by nebolo dosť na zápalnú obeť. 17 Všetky národy sú pred ním ako nič, považované sú mu za menej ako nič a za márnosť. 18 A tedy komuže pripodobníte silného Boha a jakú mu prirovnáte podobu? 19 Rytinu uleje remeselník a zlatník ju potiahne zlatom a uleje k nej strieborné retiazky. 20 Chudobný si vyberie za obeť pozdvihnutia drevo, ktoré nepráchniveje a vyhľadá si múdreho remeselníka, aby mu postavil rytinu, ktorá by sa nepohla. 21 Či neviete, či ste nepočuli, či vám nebolo zvestované od počiatku, či nerozumiete základom zeme? 22 On je to, ktorý sedí nad kruhom zeme a jej obyvatelia sú jako kobylky; on rozprestrel nebesia ako tenké tkanivo a roztiahol ich ako stánok na bývanie, 23 on vydáva kniežatá v nič a činí sudcov zeme, že sú jako márnosť, 24 ba ešte ani nie sú zasadení, ba ešte ani nie sú zasiati, ba ani ich parez nezapustil koreňa do zeme, už aj povanie na nich, a uschnú, a víchor ich odnesie ako plevy! 25 A tedy komu ma pripodobníte, aby som mu bol rovný? hovorí Svätý. 26 Pozdvihnite svoje oči k výšinám a vidzte, kto to všetko stvoril? Ten, ktorý vyvodí ich vojsko v plnom počte, volá ich všetky podľa mena. Pre množstvo vlády a preto, že je mocný a silný, niktoré nesmie chýbať. Jakob nemá pochybovať. Pán dáva ustalému silu.
27 Prečo potom povedáš, Jakobe, a hovoríš, Izraelu: Moja cesta je skrytá pred Hospodinom, a môj súd ta prechádza popri mojom Bohu? 28 Či nevieš? Ak si nepočul: Večný Bôh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva; nikto nevystihne jeho rozumu! 29 On dáva ustalému silu a tomu, kto nemá vlády, hojne udeľuje moci. 30 Mládenci ustávajú a zomdlievajú, a junáci ťažko klesajú; 31 ale tí, ktorí očakávajú na Hospodina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orli; bežia a nezomdlievajú, chodia a neustávajú.