Predchádzajúca kapitola

34. kapitola

Hospodin je rozhnevaný na všetky národy.

1 Pristúpte, národy, aby ste počuly, a ľudia, pozorujte ušami! Nech počuje zem i jej náplň, okruh sveta i všetky jeho plody!
2 Lebo Hospodin je rozhnevaný na všetky národy a rozľútený na všetko ich vojsko, vyriekne nad nimi kliatbu úplnej záhuby a zkazí ich, vydá ich na pobitie. 3 Ich pobití budú ta povrhnutí, a z ich mŕtvych tiel bude vystupovať smrad, a vrchy sa rozplynú od ich krvi, 4 a roztaví sa všetko vojsko nebies, a nebesia budú svinuté jako kniha, a všetko ich vojsko zvädne, jako zvädne a opadne lístie s viniča a jako uvädlé nedozrelky s fíka. 5 Lebo môj meč je napojený na nebesiach; hľa, sostúpi na Edoma a na ľud, nad ktorým som vyriekol kliatbu úplnej záhuby, aby bol súdený. 6 Meč Hospodinov je plný krvi, zamastený je od tuku, od krvi barancov a kozlov, od tuku ľadvín baranov, lebo Hospodin má bitnú obeť v Bocre a veľkú zabíjačku v zemi Edomovej. 7 A sostúpia s nimi aj byvoly a junci s býkami, ich zem bude napojená krvou, a ich prach bude zamastený od tuku. 8 Lebo to bude deň pomsty Hospodinovej, rok odplaty, riešenia pravoty Siona.

Večná záhuba zeme Edoma.

9 A tak budú obrátené jej potoky na smolu a jej prach na síru, a jeho, Edomova zem sa obráti na horiacu smolu.
10 Nevyhasne ani vodne ani vnoci; jej dym bude vystupovať na veky; bude púšťou z pokolenia na pokolenie, na večné veky; nebude toho, kto by išiel cez ňu. 11 A zaujmú ju pelikán a jež; budú v nej bývať kuvik a havran, a roztiahne po nej mernú šnúru tóhu, a použije závažie bóhu. 12 Nebude tam už jej šľachticov, ktorí by vyhlásili kráľovstvo, a bude koniec všetkým jej kniežatám. 13 Na jej palácoch vyrastie tŕnie, prhľava a bodliak na jej hradoch, a bude bydliskom šakalov, ohradeným miestom pre mladých pštrosov; 14 stretať sa tam budú divé mačky s hyenami, a jedna démonská príšera bude povolávať na druhú; len tam bude pokojne bývať nočná obluda a najde si odpočinok; 15 tam bude hniezdiť šípový had a snesie, a keď vyliahne, shromaždí do svojej tône; tam tiež sa budú shromažďovať jastrabi jeden s druhým. 16 Hľadajte v knihe Hospodinovej a čítajte! Ani jedno zo všetkého toho nevystane; niktoré nebude postrádať druhého, lebo moje ústa, hovorí Hospodin, to rozkázaly; a jeho Duch ich shromaždí, 17 a on im hodí los, a jeho ruka im ju rozdelí mernou šnúrou, až na veky ju zaujmú do dedičstva budú v nej bývať na pokolenie a pokolenie.