7. kapitola

Melchisedech, kráľ a kňaz, predobrazom Krista. Služba Levitov obrazná a dočasná.

1 Lebo ten istý Melchisedech, kráľ Sálema, kňaz najvyššieho Boha, ktorý vyšiel vústrety Abrahámovi, ktorý sa navracoval od porážky kráľov a požehnal ho,
2 ktorému aj desiatok udelil Abrahám zo všetkého, ktorý sa volá, keď sa preloží jeho meno, najprv kráľ spravedlivosti a potom i kráľ Sálema, čo je v preklade: kráľ Pokoja, 3 bez otca, bez matere, bez rodoslovia nemajúc ani počiatku dní ani konca života, ale súc pripodobnený Synovi Božiemu zostáva kňazom navždy. 4 A pozrite, jaký veľký je on, ktorému i desatinu dal Abrahám z najlepšieho z koristi, on, patriarcha! 5 A tí, ktorí zo synov Léviho dostávajú kňazstvo, podľa zákona majú prikázanie desatiniť ľud, to jest svojich bratov, hoci pošli z bedra Abrahámovho. 6 Ale ten, ktorý čo do rodoslovia nepochádza z ich rodu, odesatinil Abraháma a toho, ktorý mal zasľúbenia, požehnal. 7 A stojí nesporne, že menšie sa požehnáva od väčšieho čo do hodnosti. 8 A tu berú desiatky ľudia, ktorí mrú, ale tamto ten, ktorému sa dáva svedoctvo, že žije. 9 A, nech sa tak vyslovím, skrze Abraháma bol i Lévi, ktorý berie desiatky, odesatinený; 10 lebo vtedy bol ešte v bedre otcom, keď mu vyšiel vústrety Melchisedech. 11 Ak tedy bolo dokonalenie levitským kňazstvom - lebo izraelský ľud dostal na jeho základe zákon -, načo bolo potom ešte treba, aby povstal iný kňaz, podľa poriadku Melchisedechovho, a nie aby sa volal podľa poriadku Áronovho? 12 Lebo keď sa zamieňa kňazstvo, nevyhnutne sa deje i zámena zákona. 13 Lebo ten, vzťahom na ktorého sa to hovorí, je z iného pokolenia, z ktorého sa nikto nestaral o oltár. 14 Lebo je zrejmé, že z Júdu pošiel náš Pán, vzťahom na ktoré pokolenie Mojžiš nehovoril ničoho o kňazstve. 15 A potom je ešte o veľa zjavnejšie, či mal v podobnosti Melchisedecha povstať iný kňaz, 16 ktorý sa ním nestal podľa zákona telesného prikázania, ale podľa moci nezničiteľného života. 17 Lebo svedčí: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho. 18 Lebo sa odstraňuje predošlé prikázanie pre svoju slabosť a neosožnosť. 19 Lebo zákon nezdokonalil ničoho, ale uvedenie lepšej nádeje, ktorou sa blížime Bohu. 20 A nakoľko nie bez prísahy - 21 lebo tamtí sa stali kňazmi bez prísahy, ale on s prísahou tým, ktorý mu povedal: Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho -, 22 natoľko i lepšej smluvy stal sa Ježiš ručiteľom. 23 A tamtí sa stali viacerí kňazmi preto, že im smrť prekážala trvať povždy: 24 ale on preto, že trvá na veky, má na iného neprechodné kňazstvo, večné, 25 prečo aj môže vždycky dokonale spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, vždycky žijúc, aby sa primlúval za nich. 26 Lebo nám i svedčalo mať takého veľkňaza, svätého, prostého zla, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a ktorý sa stal vyšším nad nebesia, 27 ktorý nepotrebuje každého dňa ako najvyšší kňazi, obetovať obeti najprv za svoje vlastné hriechy a potom za hriechy ľudu. Lebo to učinil raz navždy tak, že obetoval sám seba. 28 Lebo zákon ustanovuje za najvyšších kňazov ľudí, ktorí majú slabosť, ale slovo prísahy, ktorá sa udiala po zákone, ustanovuje Syna, zdokonaleného na večnosť.