5. kapitola
Kristus pravý veľkňaz.
1 Lebo každý veľkňaz, braný z ľudí, ustanovuje sa za ľudí čo do vecí u Boha, aby donášal dary a obeti za hriechy, 2 ktorý by po miere mohol cítiť s nevedomými a blúdiacimi, keďže je aj sám obňatý slabosťou, 3 a pre ňu je povinný, jako za ľud, tak i za seba donášať obeti za hriechy. 4 A nikto si sám neberie tej česti, ale ten, ktorý je volaný od Boha, tak ako aj Áron. 5 A tak aj Kristus, neoslávil sám seba, aby bol veľkňazom, ale ho oslávil ten, ktorý prehovoril k nemu: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil. 6 Ako aj na inom mieste hovorí: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho. 7 Ktorý vo dňoch svojho ľudského tela so silným krikom a so slzami obeťou doniesol prosby a úpenlivé modlitby k tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti, a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť, 8 on, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel, 9 a súc zdokonalený stal sa všetkým, ktorí ho poslúchajú, pôvodcom večného spasenia 10 nazvaný súc od Boha veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho, Nevyspelosť čitateľov nedovoľuje mu ísť ďalej.
11 o ktorom by sme mali mnoho čo povedať, a to také, čo je ťažko vyložiť, pretože ste zleniveli ušami počuť. 12 Lebo namiesto toho, čo by ste už boli mali byť učiteľmi na toľký čas, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvkom počiatku výrokov Božích, a stali ste sa potrebnými mlieka a nie tvrdého, pevného pokrmu. 13 Lebo každý, kto má účasť na mlieku, je nezkúsený v slove spravedlivosti, lebo je nedospelý. 14 Ale dokonalých pokrmom je tvrdý pokrm, tých, ktorí pre zvyklosť majú vycvičené smyslové ústroje a tak spôsobné posúdiť, čo je dobré a čo zlé!