Milí priatelia, podporovatelia a členovia Slovenskej biblickej spoločnosti.

Sme Bohu vďační, že od 1.10.2021 sme mohli začať predaj novej knižnej edície Biblií pod názvom SLOVO 2020. Edícia obsahuje 17 500 kusov Biblií v 28 farebných prevedeniach v troch formátoch a rôznych grafických úpravách v Slovenskom ekumenickom preklade a v Roháčkovom preklade. Bližšie si ich môžete pozrieť a zakúpiť na našom eshope:

www.eshop.biblia.sk

Táto edícia, ako je vidieť z názvu vznikala ešte počas roku 2020, avšak pandémia a následná globálna kríza zasiahla aj do oblasti tlače a dopravy a preto sa dostáva na slovenský trh až teraz.

Okrem už spomínaných viacerých druhov a zaujímavých grafických a technických prevedení táto séria obsahuje aj tzv. SVADOBNÚ BIBLIU. Na Slovensku takýto formát Biblie chýbal, v zahraničí bol už niekoľko rokov. Ide o prvú takúto Bibliu na Slovensku a zároveň ide o svetový unikát, keď v úvode tejto Biblie sú príhovory k mladomanželom spolu s požehnaním od 10 cirkevných predstaviteľov naprieč jednotlivými kresťanskými cirkvami.

A prečo názov celej edície SLOVO?

Inšpiroval nás známy biblický text: „Na počiatku bolo SLOVO a to SLOVO bolo u Boha a to SLOVO bol Boh .... A SLOVO sa stalo telom a prebývalo medzi nami .... jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

Týmito slovami začína evanjelium podľa Jána, a tými istými slovami v jazyku našich predkov v staroslovienčine: „Iskoni bě Slovo i Slovo bě u Boga i Bog bě Slovo“ začína najstarší preklad Božieho slova na našom území, ktorý urobili solúnski bratia Cyril a Metod, naši prví prekladatelia Biblie.

Ďalším dôvodom, prečo sme zvolili pre knihu kníh názov SLOVO je, že chceme zdôrazniť, že máme tu SLOVO, ktoré ak sa ním dáme viesť, môže nás sprevádzať na ceste životom a môžeme v ňom ostať pevne zakotvení. Uvedomili sme si, že hodnota slova aj SLOVA sa spomedzi nás vytráca. Slovo prestalo mať svoju váhu, prestalo byť pevné, nemenné, ako sa hovorilo „chlapské“. Mnohokrát sa slová prekrúcajú a znevažujú a to tak slovo ľudské, ako aj SLOVO Božie. Z komunikácie nám vypadli slová ako láska, odpustenie, potešenia, pravda a mnohé iné, ktoré nás posilňujú. Preto sa musíme vrátiť k SLOVU, aby sme sa naučili správne žiť aj komunikovať.

Želáme si, aby toto SLOVO prebývalo medzi nami a prostredníctvom neho, aby Ježiš, vtelené SLOVO prišiel do našich životov.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Nová edícia Biblií SLOVO

44. kapitola

Pohár sa vyhľadáva.

1 A rozkázal tomu, ktorý bol postavený nad jeho domom, a riekol: Naplň vrecia mužov potravou a daj im toľko, koľko vládzu uniesť, a vlož každému jeho peniaze na vrch do jeho vreca,
2 a môj pohár, ten strieborný pohár, vlož na vrch do vreca najmladšieho i peniaze za jeho obilie. A učinil podľa slova Jozefovho, ktoré hovoril. 3 Ráno, keď bolo svetlo, boli mužovia prepustení, oni aj ich osli. 4 No, keď tak asi vychádzali z mesta a ešte neboli ďaleko, riekol Jozef správcovi, ktorý bol postavený nad jeho domom: Vstaň a hoň tých mužov, a keď ich dostihneš, povieš im: Prečo ste sa odplatili zlým za dobré? 5 Či nie je to ten pohár, z ktorého pije môj pán? A on ním aj veští! Zle ste urobili, čo ste urobili! 6 A dohoniac ich hovoril im tieto slová. 7 A oni mu povedali: Prečo hovorí môj pán také slová? Kdeže by učinili tvoji služobníci takú vec?! 8 Hľa, striebro, ktoré sme našli na vrchu vo svojich vreciach, sme doniesli zpät k tebe z Kananejskej zeme a jako by sme tedy ukradli z domu tvojho pána striebro alebo zlato?! 9 U ktorého z tvojich služobníkov by sa našiel, ten nech zomrie, a my tiež budeme služobníkmi môjho pána. 10 A riekol: Dobre, nech je i teraz podľa vašich slov: u ktorého sa najde, bude mi sluhom, a vy budete bez viny. 11 Vtedy složili rýchle každý svoje vrece na zem, a každý rozviazal svoje vrece. 12 A prehľadával; započal u najstaršieho a dokončil u najmladšieho, a pohár sa našiel - vo vreci Benjaminovom. 13 Vtedy roztrhli svoje rúcha, a každý naložil svoj náklad na svojho osla, a vrátili sa do mesta. 14 A tak prišiel Júda i jeho bratia do domu Jozefovho, ktorý bol ešte tam, a padli pred ním na zem. 15 A Jozef im riekol: Aký je to skutok, ktorý ste vykonali? Či neviete, že človek, ako som ja, istotne veští a zvie i také veci? 16 A Júda povedal: Čo povieme môjmu pánovi? Čo budeme hovoriť? A čím sa ospravedlníme? Bôh našiel neprávosť tvojich služobníkov. Hľa, sme služobníci môjho pána, i my i ten, v ktorého ruke sa našiel pohár. 17 A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi.

Júdova prímluva.

18 Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon.
19 Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata? 20 A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje. 21 A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl. 22 Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie. 23 Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári! 24 A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána, 25 a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy, 26 že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami. 27 A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena. 28 Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz. 29 A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu. 30 A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou, 31 nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu. 32 Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni. 33 Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi. 34 Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!