44. kapitola
Pohár sa vyhľadáva.
1 A rozkázal tomu, ktorý bol postavený nad jeho domom, a riekol: Naplň vrecia mužov potravou a daj im toľko, koľko vládzu uniesť, a vlož každému jeho peniaze na vrch do jeho vreca, 2 a môj pohár, ten strieborný pohár, vlož na vrch do vreca najmladšieho i peniaze za jeho obilie. A učinil podľa slova Jozefovho, ktoré hovoril. 3 Ráno, keď bolo svetlo, boli mužovia prepustení, oni aj ich osli. 4 No, keď tak asi vychádzali z mesta a ešte neboli ďaleko, riekol Jozef správcovi, ktorý bol postavený nad jeho domom: Vstaň a hoň tých mužov, a keď ich dostihneš, povieš im: Prečo ste sa odplatili zlým za dobré? 5 Či nie je to ten pohár, z ktorého pije môj pán? A on ním aj veští! Zle ste urobili, čo ste urobili! 6 A dohoniac ich hovoril im tieto slová. 7 A oni mu povedali: Prečo hovorí môj pán také slová? Kdeže by učinili tvoji služobníci takú vec?! 8 Hľa, striebro, ktoré sme našli na vrchu vo svojich vreciach, sme doniesli zpät k tebe z Kananejskej zeme a jako by sme tedy ukradli z domu tvojho pána striebro alebo zlato?! 9 U ktorého z tvojich služobníkov by sa našiel, ten nech zomrie, a my tiež budeme služobníkmi môjho pána. 10 A riekol: Dobre, nech je i teraz podľa vašich slov: u ktorého sa najde, bude mi sluhom, a vy budete bez viny. 11 Vtedy složili rýchle každý svoje vrece na zem, a každý rozviazal svoje vrece. 12 A prehľadával; započal u najstaršieho a dokončil u najmladšieho, a pohár sa našiel - vo vreci Benjaminovom. 13 Vtedy roztrhli svoje rúcha, a každý naložil svoj náklad na svojho osla, a vrátili sa do mesta. 14 A tak prišiel Júda i jeho bratia do domu Jozefovho, ktorý bol ešte tam, a padli pred ním na zem. 15 A Jozef im riekol: Aký je to skutok, ktorý ste vykonali? Či neviete, že človek, ako som ja, istotne veští a zvie i také veci? 16 A Júda povedal: Čo povieme môjmu pánovi? Čo budeme hovoriť? A čím sa ospravedlníme? Bôh našiel neprávosť tvojich služobníkov. Hľa, sme služobníci môjho pána, i my i ten, v ktorého ruke sa našiel pohár. 17 A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi. Júdova prímluva.
18 Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon. 19 Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata? 20 A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje. 21 A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl. 22 Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie. 23 Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári! 24 A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána, 25 a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy, 26 že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami. 27 A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena. 28 Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz. 29 A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu. 30 A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou, 31 nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu. 32 Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni. 33 Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi. 34 Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!