Predchádzajúca kapitola

41. kapitola

Sny faraonove.

1A stalo sa po celých dvoch rokoch, že sa snívaly faraonovi sny. Snívalo sa mu, že hľa, stojí nad riekou. 2A tu hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, pekných na pohľad i tučných, a pásly sa na mokrine. 3A zase hľa, za nimi vychádzalo z rieky iných sedem kráv, šeredných na pohľad a chudých, a postavily sa po strane tamtých kráv na brehu rieky. 4A tie na pohľad šeredné kravy chudé zožraly tých sedem kráv, pekných na pohľad a tučných. A v tom sa zobudil faraon. 5A keď usnul, snívalo sa mu po druhé, že hľa, sedem klasov vychádza z jedného stebla, tučných a krásnych. 6A zase hľa, za nimi vyrastalo sedem klasov, tenkých a vysušených východným vetrom. 7A tie tenké klasy pohltily tých sedem klasov tučných a plných. A zase sa prebudil faraon. A hľa, bol to sen. 8A stalo sa ráno, že bol veľmi znepokojený jeho duch. A poslal poslov a povolal všetkých učencov Egypta i všetkých jeho mudrcov. A faraon im rozprával svoje sny. Ale nebolo toho, kto by ich vyložil faraonovi.

Povolanie Jozefa pred faraona.

9Vtedy hovoril náčelník čašníkov s faraonom a riekol: Rozpomínam sa dnes na svoje previnenia. 10Faraon sa bol rozhneval na svojich služobníkov a bol ma dal pod stráž do domu náčelníka kráľovej stráže, mňa i náčelníka pekárov. 11A sníval sa nám sen jednej a tej istej noci, mne i jemu, obidvom sa nám snívalo podľa vlastného výkladu jeho i môjho sna. 12A bol tam s nami nejaký hebrejský mládenec, služobník náčelníka kráľovskej stráže, a keď sme mu porozprávali, čo sa nám snívalo, vyložil nám naše sny, obidvom vyložil podľa toho, jaký bol ktorého sen. 13A stalo sa, že jako nám vyložil, tak i bolo: mňa navrátil faraon do môjho úradu a jeho obesil. 14Vtedy poslal faraon a zavolal Jozefa, a vyviedli ho behom z jamy. A keď sa oholil a zmenil svoje rúcho, prišiel k faraonovi. 15A faraon povedal Jozefovi: Sníval sa mi sen, a neni toho, kto by ho vyložil. Ale ja som počul o tebe, že keď len počuješ sen, hneď ho vieš vyložiť. 16A Jozef odpovedal faraonovi a riekol: Nie je to moja vec; Bôh odpovie faraonovi to, čo mu bude na pokoj.

Jozef vyloží sen. Jeho povýšenie.

17A tedy hovoril faraon Jozefovi: Videl som vo svojom sne, že hľa stojím na brehu rieky. 18A hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, tučných a pekných čo do postavy, a pásly sa na mokrine. 19A hľa, za nimi vychádzalo sedem iných kráv, biednych a veľmi šeredných čo do postavy, a chudých. Nevidel som takých šeredných kráv nikde v celej zemi Egyptskej. 20A tie chudé kravy šeredné zožraly tých prvých sedem kráv tučných. 21A vošly do ich brucha, ale nebolo znať, že by boly vošly do ich brucha, a boly na pohľad šeredné ako predtým. A prebudil som sa. 22A zase som videl vo svojom sne, že hľa, sedem klasov vyrastalo na jednom steble plných a krásnych. 23A hľa, za nimi vychádzalo sedem scvrklých klasov tvrdých, tenkých a vysušených východným vetrom. 24A tie tenké klasy pohltily tých sedem krásnych klasov. A povedal som to učencom, ale neni toho, kto by mi oznámil, čo to znamená. 25A Jozef riekol faraonovi: Sen faraonov znamená jedno a to isté. Bôh oznámil faraonovi to, čo bude činiť. 26Sedem krásnych kráv je sedem rokov, a sedem krásnych klasov je tiež sedem rokov; je to jeden sen. 27A sedem chudých kráv šeredných, vychádzajúcich za nimi, je sedem rokov, a sedem klasov prázdnych, vysušených východným vetrom, bude sedem rokov hladu. 28To je to, čo som hovoril faraonovi. Bôh to, čo bude činiť, ukázal faraonovi. 29Hľa, prijde sedem rokov veľkej hojnosti v celej Egyptskej zemi. 30A po nich nastane sedem rokov hladu, a zabudne sa všetka tá hojnosť v Egyptskej zemi, a hlad zahubí zem. 31Ani sa nebude znať tá hojnosť v zemi pre hlad, ktorý nastane potom, lebo bude veľmi veľký a ťažký. 32A že sa sen dvakrát opakoval faraonovi, to znamená, že vec je istá od Boha, a že to Bôh učiní skoro. 33A tak teraz nech si vyhľadá faraon rozumného a múdreho muža a nech ho ustanoví nad Egyptom. 34Nech to učiní faraon! A nech ustanoví úradníkov nad zemou a bude brať piaty diel úrody z Egyptskej zeme po sedem rokov hojnosti. 35A nech nashromaždia všelijakej potravy za tých sedem dobrých rokov, ktoré prijdú teraz, a nahromadia obilia pod ruku faraonovu, potravy po mestách, a strážiac zachovajú to. 36A tie potraviny budú odložené zemi na sedem rokov hladu, ktoré budú v Egyptskej zemi, a nebude zem vyplienená hladom. 37A vec sa ľúbila faraonovi i všetkým jeho služobníkom. 38Vtedy povedal faraon svojim služobníkom: Či najdeme iného takého muža, v ktorom by bol Duch Boží? 39A faraon povedal Jozefovi: Pretože dal Bôh tebe znať všetko toto, nieto iného tak rozumného a múdreho človeka, jako si ty. 40Ty budeš nad mojím domom, a podľa toho, čo rieknu tvoje ústa, bude sa spravovať všetok môj ľud; len o kráľovský prestol budem väčší od teba. 41A ďalej povedal faraon Jozefovi: Hľaď, ustanovil som ťa nad celou zemou Egyptskou. 42A faraon sňal svoj pečatný prsteň so svojej ruky a dal ho na ruku Jozefovu, obliekol ho do kmentového rúcha a na jeho hrdlo dal zlatú reťaz. 43A dal ho voziť na svojom druhom voze, a volali pred ním: Klaňajte sa! A tak ho ustanovil nad celou zemou Egyptskou. 44A faraon povedal Jozefovi: Ja som faraon. Bez tvojho dovolenia nikto nepozdvihne ani svojej ruky ani svojej nohy v celej zemi Egyptskej. 45A faraon nazval meno Jozefovo: Safenat-paneach, a dal mu Azenatu, dcéru Putifera, kňaza-kniežaťa z Óna, za ženu. A Jozef vyšiel na Egyptskú zem. 46A Jozefovi bolo tridsať rokov, keď sa postavil pred faraona, kráľa Egypta. A Jozef vyšiel zpred tvári faraonovej a pochodil po celej zemi Egyptskej. 47A zem pracovala za sedem rokov hojnosti dávajúc plodiny plnými rukami. 48A shromažďoval všelijaké potraviny siedmich úrodných rokov, ktoré boly v Egyptskej zemi, a složil potraviny v mestách. Potraviny poľa každého jednotlivého mesta, ktoré bolo vôkol neho, uložil v jeho strede. 49A tak nahromadil Jozef obilia ako morského piesku, veľmi mnoho, takže prestal i počítať, lebo mu nebolo počtu.

Jozefovi synovia.

50A Jozefovi sa narodili dvaja synovia, prv ako prišiel rok hladu, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňaza-kniežaťa z Óna. 51A Jozef nazval meno prvorodeného Manasses; lebo vraj Bôh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie i na celý dom môjho otca. 52Meno druhého nazval Efraim; lebo vraj Bôh mi dal, aby som sa rozplodil v zemi môjho trápenia.

Nastaly roky hladu.

53A skončilo sa sedem rokov hojnosti, ktorá bola v Egyptskej zemi. 54Potom začalo prichádzať sedem rokov hladu, jako predpovedal Jozef. A bol hlad vo všetkých tých zemiach, ale v celej zemi Egyptskej bol chlieb. 55No, potom hladovala i celá zem Egyptská, a ľud kričal na faraona o chlieb. A faraon povedal všetkým Egypťanom: Iďte k Jozefovi, a to, čo vám povie, budete robiť. 56A hlad bol na celej tvári zeme. Vtedy otvoril Jozef všetko, čo bolo u nich, a predával Egypťanom obilie, a hlad sa vše viacej rozmáhal v Egyptskej zemi. 57A všetky krajiny prichádzaly do Egypta kupovať obilie, k Jozefovi, lebo sa bol rozmohol hlad po celej zemi.