Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Ešte o stvorení nebies a zeme.

1 A dokonané boly nebesia i zem i všetko ich vojsko. 2 A Bôh dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil. 3 A Bôh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Bôh činiac. 4 To sú rody nebies a zeme, keď boly stvorené, v deň, v ktorom činil Hospodin Bôh zem i nebesia. 5 A ešte nebolo nijakého chrastia poľného na zemi, ani ešte nebola narástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin Bôh ešte nebol dal, aby pršalo na zem, ani nebolo človeka, aby bol obrábal zem. 6 Ale para vystupovala zo zeme a zvlažovala celú tvár zeme.

Ešte o stvorení človeka. Raj. Eva.

7 A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou. 8 A Hospodin Bôh vysadil zahradu čiže raj v Édene, od východu, a tam postavil človeka, ktorého utvoril. 9 A Hospodin Bôh dal, aby vyrástol zo zeme všelijaký strom žiadúcny na pohľad a ovocím dobrý na jedenie, a strom života prostred raja ako aj strom vedenia dobrého i zlého. 10 A rieka vychádzala z Édena, aby zvlažovala zahradu, raj, a odtiaľ sa delila a bola vo štyri hlavné rieky. 11 Meno jednej je Píšon; tá obchádza celú zem Chavila, kde je zlato. 12 A zlato tej zeme je výborné; tam sa nachodí bdelium i kameň onyx. 13 A meno druhej rieky je Gichon; tá obchádza celú zem Kúšovu. 14 A meno tretej rieky je Hidekel; tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Eufrates. 15 A Hospodin Bôh vzal človeka a umiestnil ho v zahrade Édena, aby ju obrábal a mal na ňu pozor. 16 A Hospodin Bôh prikázal človekovi a riekol: Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť, 17 ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš. 18 A Hospodin Bôh riekol: Nie je dobre byť človekovi samotnému; učiním mu pomoc, ktorá by bola jemu roveň. 19 A Hospodin Bôh utvoril bol zo zeme všelijaké zviera poľné a všelijakého vtáka nebeského a doviedol ich k človekovi, aby videl ako ktoré pomenuje. A každé jako ktoré pomenoval človek, každú dušu živú, tak sa menovalo. 20 A Adam, človek, dal všetkým mená, každému hovädu a nebeskému vtákovi a každému zvieraťu poľnému, ale Adamovi sa nenašla pomoc, ktorá by bola bývala jemu roveň. 21 A Hospodin Bôh dal, aby padol na Adama tvrdý spánok a usnul. A vzal jedno z jeho rebier a jeho miesto zavrel mäsom. 22 A Hospodin Bôh vybudoval rebro, ktoré vzal z Adama, v ženu, a doviedol ju k Adamovi. 23 Vtedy povedal Adam: Toto už teraz je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela; táto sa bude volať muženou, lebo táto je vzatá z muža. 24 Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo. 25 A boli obidvaja nahí, Adam i jeho žena a nehanbili sa.