17. kapitola
Abram - Abrahám; Sáraj - Sára. Obriezka.
1 A keď bolo Abramovi deväťdesiatdeväť rokov, ukázal sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som El-šaddajEl-šaddaj = Silný-Bôh-všemohúci. Choď predo mnou a buď dokonalý! 2 A dám svoju smluvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozmnožím ťa prenáramne. 3 Vtedy padol Abram na svoju tvár, a Bôh hovoril s ním a riekol: 4 Ja som, hľa, moja smluva je s tebou, a budeš otcom mnohých národov. 5 Ani sa už viacej nebude volať tvoje meno AbramAbram = Vysoký-otec, ale tvoje meno bude AbrahámAbrahám = Otec-množstva, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. 6 Učiním to, aby si sa náramne rozplodil a učiním ťa v národy a kráľovia vyjdú z teba. 7 A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe. 8 A dám tebe i tvojmu semenu po tebe zem tvojho pohostínstva, celú zem Kanaánovu za večné državie, a budem im Bohom. 9 A potom riekol Bôh Abrahámovi: A ty budeš zachovávať moju smluvu, ty i tvoje semeno po tebe, po svojich pokoleniach. 10 Toto je moja smluva, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Obrezať sa vám má každý mužského pohlavia. 11 Obrežete telo svojej neobrezanosti, a to bude znamením smluvy medzi mnou a medzi vami. 12 A keď mu bude osem dní, bude vám obrezaný každý mužského pohlavia po všetkých vašich pokoleniach ako narodený doma, tak i kúpený za striebro od ktoréhokoľvek cudzozemca, ktorý nie je z tvojho semena; 13 istotne bude obrezaný jako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za striebro, a moja smluva na vašom tele bude večnou smluvou. 14 Ale neobrezaný mužského pohlavia, ktorý by neobrezal tela svojej neobrezanosti, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, zrušil moju smluvu. 15 A ešte riekol Bôh Abrahámovi: Čo sa týka Sáraje, tvojej ženy, nebudeš viacej nazývať jej meno: Sáraj, lebo jej meno je SáraSára = Kňažná. 16 A požehnám ju a tiež ti dám z nej samej syna, a požehnám ju, a bude rozmnožená v národy; kráľovia národov povstanú z nej. 17 Vtedy padol Abrahám na svoju tvár a smial sa a povedal vo svojom srdci: Či azda storočnému sa narodí dieťa? A či Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí? 18 A Abrahám povedal Bohu: Ó, keby len Izmael žil pred tebou! 19 A Bôh riekol: Áno, Sára, tvoja žena, ti porodí syna, a nazveš jeho meno IzákIzák = Jic-chak = Budú-sa-smiať, Syn-smiechu. A postavím svoju smluvu s ním za večnú smluvu, a tak i jeho semeno po ňom. 20 Aj o Izmaela som ťa vyslyšal. Hľa, požehnám a rozplodím ho a rozmnožím ho prenáramne. Dvanástoro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom. 21 Ale svoju smluvu postavím s Izákom, ktorého ti porodí Sára o tomto čase budúceho roku. 22 A keď dohovoril s ním, vystúpil Bôh od Abraháma hore do neba. 23 A Abrahám vzal Izmaela, svojho syna, i všetkých, ktorí sa narodili v jeho dome, jako i všetkých tých, ktorých bol nadobudol za svoje striebro, všetkých mužského pohlavia medzi mužmi domu Abrahámovho, a obrezal telo ich neobriezky hneď toho istého dňa, tak ako s ním o tom hovoril Bôh. 24 A Abrahámovi bolo deväťdesiatdeväť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky. 25 A Izmaelovi, jeho synovi, bolo trinásť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky. 26 Hneď toho istého dňa bol obrezaný Abrahám aj Izmael, jeho syn. 27 A tak i všetci mužovia jeho domu, jako narodení v dome, tak i nadobudnutý za striebro od cudzozemca, boli obrezaní razom s ním.