Predchádzajúca kapitola

38. kapitola

Hrozba Gógovi a prísľub Izraelu

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
2 Synu človeka, obráť svoju tvár proti Gógovi zeme Magóga, kniežaťu Róša, Mešecha a Tubala, a prorokuj proti nemu 3 a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem proti tebe, Gógu, knieža Róša, Mešecha a Tubala! 4 A zavrátim ťa a dám obrúčky do tvojich čelustí a vyvediem ťa i všetko tvoje vojsko, kone i jazdcov, ktorí všetci sú bezvadne oblečení, veľké shromaždenie s pavézami a so štítmi, všetko takí, ktorí narábajú mečami: 5 Peržan, Ethiop a Pút s nimi, tí všetci, opatrení štítom a lebkou, 6 Gomer i všetky jeho hejná, dom Togarmy, najďaľšie kraje severa, a so všetkými jeho hejnami, mnohé to národy s tebou. 7 Priprav sa a prihotov si všetko, ty i všetky tvoje shromaždenia, ktoré sa shromaždily k tebe, a budeš im strážou! 8 Po mnohých dňoch budeš navštívený, na konci rokov prijdeš do zeme, ktorá je navrátená od zkazy meča, shromaždená, jej ľud, z mnohých národov, na vrchy Izraelove, ktoré bývaly ustavične púšťou; ale potom vyvedení súc z národov budú všetci bývať bezpečne. 9 A prijdeš hore, prijdeš ako búrka, budeš ako hustý oblak, pokrývajúci zem, ty i všetky tvoje hejná a mnohé národy s tebou. 10 Takto hovorí Pán Hospodin: A stane sa toho dňa, že prijdú veci na tvoje srdce, a vymyslíš zlú vec. 11 A povieš: Pojdem hore na zem neopevnených osád, prijdem na tých, ktorí žijú na pokoji, ktorí bývajú bezpeční, ktorí všetci bývajú v osadách bez múru a nemajú závory ani vrát, - 12 aby si pobral korisť a pochvátal lúpež obrátiac svoju ruku na osadené spustošeniny, a k ľudu, shromaždenému z národov, ktorý si nadovážil dobytka a imania, k tým, ktorí bývajú prostred zeme. 13 Šeba, Dedán a kupci Taršíša a všetci jeho mladí ľvi ti povedia: Či si ty prišiel nato, aby si pobral korisť? Či nato, aby si pochvátal lúpež, shromaždil si svoje shromaždenie? Nato, aby si odniesol striebro a zlato, aby si pobral dobytok a imanie? Aby si pobral veľkú korisť? 14 Preto prorokuj, synu človeka, a povieš Gógovi: Takto hovorí Pán Hospodin: Či azda toho dňa, keď bude môj ľud Izrael bývať bezpečne, toho nezvieš? 15 A prijdeš zo svojho miesta, z najďaľších krajov severa, ty i mnohé národy s tebou, jazdiaci na koňoch všetci, koľko ich bude, veľké shromaždenie a mnohé vojsko. 16 A pojdeš hore na môj ľud Izraela jako hustý oblak, pokrývajúci zem. Bude to v posledných dňoch, a dovediem ťa na svoju zem, aby ma poznaly národy, keď sa posvätím v tebe pred ich očami, Gógu! 17 Takto hovorí Pán Hospodin: Či si to ty, o ktorom som hovoril za dávnych dní skrze svojich služobníkov, prorokov Izraelových, ktorí prorokovali v tých dňoch za roky, že ťa dovediem na nich? 18 Ale stane sa toho dňa, v deň, v ktorý prijde Góg na zem Izraelovu, hovorí Pán Hospodin, že moja prchlivosť vystúpi do mojich nozdier, 19 a vo svojej žiarlivosti, v ohni svojho prudkého hnevu budem hovoriť! Istotne bude toho dňa veľké trasenie na zemi Izraelovej. 20 A budú sa triasť pred mojou tvárou morské ryby a nebeskí vtáci aj poľná zver i všetky plazy, ktoré sa plazia po zemi, jako i všetci ľudia, ktorí sú na tvári zeme. A vrchy sa zrútia, a padnú príkre svahy, i každý múr padne na zem. 21 A zavolám proti nemu na všetky svoje vrchy meč, hovorí Pán Hospodin. Každého meč bude proti jeho bratovi. 22 A budem sa s ním súdiť morom a krvou a dám pršať na neho i na jeho hejná i na mnohé národy, ktoré budú s ním, zaplavujúci dážď a krupobitie, oheň a síru. 23 A tak sa zvelebím a posvätím a dám sa poznať pred očami mnohých národov, a zvedia, že ja som Hospodin.