9. kapitola

Mor dobytka.

1 Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi: Vojdi k faraonovi a budeš mu hovoriť: Takto hovorí Hospodin, Bôh Hebrejov: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili!
2 Lebo ak nebudeš chcieť prepustiť a budeš ich ešte držať, 3 vtedy hľa, ruka Hospodinova bude na tvojom dobytku, ktorý je na poli; na koňoch, osloch, veľblúdoch, na voloch a na drobnom stáde; bude to mor; veľmi ťažký. 4 A Hospodin učiní rozdiel medzi dobytkom Izraelovým a medzi dobytkom Egypťanov, takže zo všetkého toho, čo patrí synom Izraelovým, nezomrie nič. 5 A Hospodin ustanovil čas a povedal: Zajtra učiní Hospodin tú vec v zemi. 6 A Hospodin učinil tú vec na druhý deň. A pomrel všetok dobytok Egypťanov, ale z dobytka synov Izraelových nezomrelo ani jedno. 7 A faraon poslal zvedieť a hľa, nezomrelo z dobytka Izraelovho ani len jedno jediné. Ale oťaželo srdce faraonovo, a neprepustil ľudu.

Hnisajúce vredy.

8 Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Vezmite si plné svoje hrsti popola z pece, a Mojžiš ho vrhne k nebu pred očima faraonovými.
9 A obráti sa na prach po celej zemi Egyptskej, a budú z neho na ľuďoch i na hovädách hnisajúce vredy nabehlé po celej zemi Egyptskej. 10 Nabrali tedy popola z pece a postavili sa pred faraonom, a Mojžiš vrhol popol k nebu, a obrátil sa na hnisajúce vredy nabehlé na ľuďoch i na hovädách, 11 takže nemohli vedomci stáť pred Mojžišom pre vredy, pretože boly vredy na vedomcoch i na všetkých Egypťanoch. 12 Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a neposlúchol ich, tak ako hovoril Hospodin Mojžišovi.

Ľadovec.

13 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vstaň skoro ráno a postav sa pred faraona a povieš mu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Hebrejov: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili!
14 Lebo teraz už pošlem všetky svoje rany na tvoje srdce a na tvojich služobníkov i na tvoj ľud, aby si zvedel, že nieto takého, jako som ja, na celej zemi. 15 Lebo keby som bol teraz vystrel svoju ruku a bol by som zbil teba i tvoj ľud morom; bol by si zmiznul so zeme. 16 Ale práve preto som ťa postavil, aby som ti ukázal svoju moc, a aby rozprávali moje meno po celej zemi. 17 Či ešte sa budeš povyšovať nad môj ľud, že ho neprepustíš? 18 Hľa, zajtra o tomto čase dám; aby padal ľadovec, veľmi ťažký, jakého nebolo v Egypte od toho dňa, v ktorom bol založený, až doteraz. 19 A tak teraz pošli a sožeň rýchle svoj dobytok a všetko, čo máš na poli, lebo na každého človeka i na hovädo, ktoré sa najde na poli a nebude spratané do domu, sostúpi ľadovec, a zomrie. 20 Kto tedy zo služobníkov faraonových sa bál slova Hospodinovho, postaral sa o to, aby jeho sluhovia i jeho dobytok utiekli do domov. 21 Ale kto nepriložil svojho srdca k slovu Hospodinovmu, zanechal svojich sluhov i svoj dobytok na poli. 22 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku k nebu, aby povstal ľadovec po celej zemi Egyptskej a bil na ľudí i na hovädá i na každú bylinu poľnú v Egyptskej zemi. 23 Tedy vztiahol Mojžiš svoju palicu k nebu, a Hospodin vydal hromobitie a ľadovec, a oheň sostupoval na zem, a tedy Hospodin dal, aby padal ľadovec na Egyptskú zem. 24 A tak padal ľadovec, a oheň šľahal prostred ľadovca, veľmi ťažkého, jakého nebolo nikde v celej zemi Egyptskej, odkedy len bola národom. 25 A ľadovec pobil po celej zemi Egyptskej všetko, čo bolo vonku na poli, od človeka až do hoväda, i všetku bylinu poľnú potĺkol ľadovec i všetky stromy na poli dolámal. 26 Len v zemi Gózena, kde boli synovia Izraelovi, nebolo ľadovca. 27 Vtedy poslal faraon a povolal Mojžiša a Árona a povedal im: Zhrešil som tento raz. Hospodin je spravedlivý, a ja a môj ľud sme bezbožní. 28 Modlite sa Hospodinovi, lebo je dosť; nech nie je už hromobitia Božieho a ľadovca, a prepustím vás, a nebudete ďalej stáť. 29 A Mojžiš mu povedal: Hneď ako vyjdem z mesta, rozprestriem svoje ruky k Hospodinovi. Hromobitie prestane, ani ľadovca viacej nebude, aby si vedel, že Hospodinova je zem. 30 Ale ja viem, že ani ty ani tvoji služobníci sa ešte nebojíte tvári Hospodina, Boha. 31 A potlčený bol i ľan i jačmeň, lebo jačmeň bol v klase, a ľan bol vypustil bobuľky. 32 Ale pšenica a tenkeľ neboly zbité, pretože boly pozdné. 33 A Mojžiš vyšiel od faraona von z mesta a rozprestrel svoje ruky k Hospodinovi, a prestalo hromobitie i ľadovec, ani dážď sa nelial na zem. 34 Ale keď videl faraon, že prestal dážď, ľadovec a hromobitie, zase len hrešil a zatvrdil svoje srdce on i jeho služobníci. 35 A posilnilo sa srdce faraonovo, a neprepustil synov Izraelových, tak ako to hovoril Hospodin skrze Mojžiša.