22. kapitola
Zlodejstvo a škoda.
1 Keby niekto ukradol vola alebo nejaké dobytča, a zabije to alebo to predá, nahradí päť hoviad za vola alebo štyri kusy drobného stáda za dobytča. 2 (Keby bol zlodej pristihnutý pri vlamačstve, a bude uderený tak, že zomrie, nebude pre neho viny na krvi. 3 Ale ak vzišlo nad ním slnce, je pre neho vina na krvi.) Istotne nahradí a keď nemá čím, predá sa pre svoju krádež. 4 Keď sa najde ukradené v jeho ruke, už či je to vôl či osol či nejaké dobytča, a je živé, nahradí dvojnásobne. 5 Keby niekto spásol pole alebo vinicu a pustil by svoje hovädo, aby sa páslo na cudzom poli, najlepším svojho poľa a najlepším svojej vinice nahradí. 6 Keby vyšiel oheň a našiel by tŕnie, a zhorel by stoh alebo stojace obilie alebo pole, istotne nahradí škodu ten, kto zapálil požiar. Schované veci sverené. Prísaha.
7 Keby dal niekto svojmu blížnemu schovať peniaze alebo nádoby, a ukradlo by sa z domu toho človeka, keď sa najde zlodej, nahradí dvojnásobne. 8 Keď sa nenajde zlodej, pán toho domu bude predvedený pred Bohov, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho. 9 Pre každé také previnenie, už či ide o vola či osla či o nejaké dobytča či o rúcho či o čokoľvek ztratené, o ktorom by niekto vravel, že je to, vec obidvoch prijde až pred Bohov, a ten, koho Bohovia uznajú za vinného, nahradí svojmu blížnemu dvojnásobne. 10 Keby dal niekto svojmu blížnemu osla alebo vola alebo nejaké dobytča alebo jakékoľvek hovädo do opatery, a keby uhynulo alebo keby sa dolámalo alebo keby zajaté bolo tak, čo by nikto nevidel, 11 prísaha Hospodinova bude medzi obidvoma, aby sa zvedelo, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho, a pán veci prijme prísahu; a tamten nenahradí. 12 Ale keby sa ukradlo od neho, nahradí jeho pánovi. 13 Ak by bolo roztrhané divou zverou, donesie to na svedoctvo; toho, čo bolo roztrhané, nenahradí. 14 A keby si niekto vypožičal niečo od svojho blížneho, a dolámalo by sa alebo by zomrelo, kým by jeho pán nebol s ním, istotne nahradí. 15 Ak bol jeho pán s ním, nenahradí; ak to bolo najaté, prišlo za svoju mzdu. Zvedená panna.
16 A keby niekto zviedol pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená, a ležal by s ňou, dá jej veno a vezme si ju za ženu. 17 Ak by mu ju jej otec nechcel dať nijakým činom, odváži toľko striebra, koľko sa dáva pannám do vena. Rôzne. Sirota.
18 Čarodejnici nedáš žiť. 19 Ktokoľvek by ležal s hovädom, istotne zomrie. 20 Ten, kto by obetoval bohom krome samému Hospodinovi, nech je vyhladený pod kliatbou na úplnú záhubu. 21 Pohostínovi neučiníš krivdy ani ho nebudeš utláčať, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. 22 Nebudeš trápiť niktorú vdovu ani sirotu. 23 Keby si ju trápil, sirotu, vtedy vedz, že ak bude kričať ku mne o pomoc, istotne počujem jej krik, 24 a rozpáli sa môj hnev, a pobijem vás mečom, a tak budú vaše ženy vdovy a vaši synovia siroty. Požičanie peňazí. Záloh.
25 Ak požičiaš peniaze môjmu ľudu, niektorému strápenému, ktorý je s tebou, nebudeš mu jako úžerník, nevložíš na neho úžerného úroku. 26 Keby si vzal do zálohu rúcho svojho blížneho, do západu slnca mu to vrátiš, 27 lebo to je jeho jediný odev; to je jeho rúcho na pokrytie jeho tela. V čomže by ležal? A stalo by sa, keby kričal ku mne o pomoc, že by som počul, lebo ja som milosrdný. Nezlorečiť sudcovi. Prvotiny. Svätý ľud.
28 Sudcom nebudeš zlorečiť ani kniežaťu vo svojom ľude nebudeš kliať. 29 Z hojnosti svojho obilia ani zo svojich tekutín neomeškáš doniesť prvotiny. Prvorodeného zo svojich synov dáš mne. 30 Tak učiníš so svojím volom i so svojím drobným stádom: sedem dní bude so svojou materou; ôsmeho dňa ho dáš mne. 31 Budete mi svätými ľuďmi, a mäsa z roztrhaného zverou na poli nebudete jesť; hodíte to psovi.